Laska ma dohnala az k tomu,ze sa snazim najst pomoc na neakom free fore,ale pevne verim v aspon neaku pomoc
Budem mat skoro 30 rokov a asi nikdy som nijaku zenu nemiloval (a ak aj hej tak nie naozaj). Vzdy som bol vedeny ktomu aby som pomohol,pokial je to v mojich silach,hlavne tim co pomoc naozaj potrebuju a aby som stal vzdy pevne na nohach. Vzdy ked som nieco robil,robil som to dokladne..trikrat meral a raz strihal. Jednoducho je pre mna tazke spravit a nasledne si priznat chybu. Citi som nikdy nedaval zenam velmi najavo.za 29 rokov som slovko ,,milujem ta,, povedal tak cca max.trikrat,ale kazdy vztah pre mna nieco znamenal a kazdy rozchod svojim sposobom bolel...po poslednom 4rocnom vztahu som bol 5 rokov sam...po sexualnej stranke nie,to sa muselo...ale 5 rokov bez akehokolvek citoveho prejavu k zene. Sam seba som prehovaral ze zenu ako citovu partnerku uz nikdy viac nie. A fungovalo to...presli 4 roky,pocas tejto doby preslo aj par zien ale ziadny cit ... Az doteraz,nastupil som do novej prace,kde som spoznal mile male ziena okolo 24rokov. Dievca z dediny tak ako aj ja,ziadna fajnovka,ale typ zeny ktora sa nie len vie postavit za svoju vec,ale si ju aj obhajit. Po par stretnutiach a kavach som pochopil ze to co sa mi deje v zaludku,v srdci a v hlave asi nebude neaka viróza ale ten davno zabudnuty cit ,laska, je to ovela silnejsie ako som kedy zazil. Sam seba som prekvapil ze laska dokaze naburat cloveku cele telo. Nechuti mi vela jest,viacej fajcim,menej spavam...stretli sme sa a svoje city som jej opatrne opisal,jej odpoved bola ,,nedavno som ukoncila rocny vztah z priatelom a neviem ci som pripravena na nieco nove,,. Samozrejme som jej povedal ze ju chapem a ze aj napriek tomu ze knej citim nieco naozaj silne by som bol rad aby sme zostali na tej kamaratskej urovni ako pred tym..ona suhlasila z kamaratstvom...po par doch to bolo nepretrzitr zmurkanie,usmevy v praci a neustale sme komunikovali cez mobil ked sme boli doma..nedalo mi to a pozval som ju na kavu znova,tam som ju pobozkal,nebranila sa,nebol to bozk neaky chladny ale taky pri ktorom cloveka zaleje pocit kludu a stastia..na druhy den mi povedala ze potrebuje cas na to aby sa rozhodla. Ja som trpezlivy ma odo mna casu kolko len chce. Nasledne vecer som jej napisal ze ju milujem a ze my chyba. Napisal som jej ze su to silne slova ale citim to tak. Ze ak by jej to neako vadilo tak staci povedat a cuvnem.. nevadilo jej to..kazdy den si piseme ale je to zvlastne dve hodiny su to odpovede typu ,,hmm ok,, ,,dobre teda,, ,,neviem,, jednoducho strohe dve tri slova ako keby jej to slo hore krkom...a potom dve hodiny uplny opak pekne suvisle vety z ktorych je vidiet ze ju zaujima co robim a ako sa citim....raz-dvakrat dotyzdna sme spolu sami tak tri hodinky,vzdy sa aj zasmejeme, a bozkavame ale netlacim na nu aby sa rychlo rozhodla ci medzi nami bude nieco viac,len jej davam pomaly najavo co knej citim a ze to nie je len taka teenlove. Po tychto stretkach sa na druhy den sprava ako keby sa hambila za to ze vobec bola somnou. Dnes som sa jej spytal ci nieco citi ked ju pobozkam, napisala mi ze ano citi,ale este potrebuje cas....srdce mi hovori bez dotoho naplno,neboj sa nicoho ona je ta prava,,,a mozog vravi ,,opatrne,nic nemoze byt v skutocnosti tak perfektne...
Neviem ako sa zachovat,ci cuvnut,ci sa viac pytat,alebo to nehat plavat,alebo ja vazne neviem,este som nebol nikdy takto bezradny...ale viem jedno to co knej citim je skutocne a velmi silne.
Ja dufam ze je to napisane zrozumitelne. Za pripadne chyby a nezmysli sa vopred ospravedlnujem (mozog rychlejsie rozmysla ako ruky pisu)
