Tazke rozhodnutie

Tazke rozhodnutie

Odoslaťod David1 » Ut Sep 17, 2013 3:00 pm

Dobry den, mam problem psychologickeho charakteru uz dlhsiu dobu, preto som rozmyslal nad odbornou radou. Najskor skusim aspon prostrednictvom tejto poradne. Teda, problem spociva vo vztahu s mojou partnerkou. Sme spolu asi 8 rokov, sme mladi ludia - ked sme spolu zacinali mal som asi 16 rokov, ona je o rok starsia. Nas vztah bol spociatku detsky, v podstate sme spolu vyrastli a teda nemozem hovorit o plnohodnotnom vztahu. Postupne sme si vsak uvedomovali, ze nas vztah ma buducnost, ze si vieme predstavit zivot jeden s druhym (byvanie spolu, zalozenie rodiny...) a ze jeden pre druheho sa javi ako vhodny partner na zivot. Samozrejme, ze sme mali vo vztahu aj rozne krizy, ale nikdy to nebolo nic velke a vzdy sme sa cez to nejako preniesli. Teraz vsak nastala situacia, s ktorou si neviem dat radu ani ja sam. V mojom zivote sa objavila ina zena. Nechcem ani pisat ze objavila, pretoze v nom uz dlhu dobu bola, ale nikdy sme spolu neriesili nic ine ako veci vramci skoly. Ide totiz o spoluziacku z vysokej skoly. Pozname sa asi 4 roky. Vzdy sme mali dobry vztah, vychadzali sme spolu , pomahali si... Ale nikdy sme nebrali jeden druheho ako objekt, kt v nas zbudzuje nieco viac ako kamaratstvo. Dokonca sme spolu aj byvali v podnajme (este s dalsimi spoluziakmi) ale nikdy sme sa na seba nepozerali inak ako spoluziaci. Uz ani neviem presne kolko to je, no od urcitej doby ( rok, mozno rok aj pol) sme sa zacali kamaratit viac, a stali sa z nas lepsi kamarati, ako len spoluziaci. Ani vtedy by ma vsak nenapadlo, ze by medzi nami mohlo byt nieco viac... Chodili sme von uz aj mimo skoly, vacsinou s ostatnymi spoluziakmi, sem-tam sami na obed, na kavu.. Postupne som si zacal vsimat, ze jej naklonnost ku mne je vacsia nez ta moja k nej, no nejako som to neriesil. Mal som ju rad ako moju kamaratku a nas vztah bol fajn. Navyse, tiez mala dlhorocny vztah. Ako plynul cas, ubiehali dni, tyzdne, mesiace tak sme boli stale v kontakte. Jedneho dna sa vsak vsetko zacalo menit. Hovorila mi o tom ako ju uz jej partner nebavi, nechce s nim byt a chce sa rozist. Ja som bol v tomto neutralny, snazil som sa jej dohovorit nech to este skusi. No ona bola stale rozhodnuta ze to s nim skor ci neskor skonci. Ako sme spolu chodievali von, mali sme zaciatkom leta jednu akciu kde sme sa stretli aj s ostatnymi spoluziakmi. Dobre sme sa bavili a postupom casu sme zostali vonku uz len my dvaja. V pokrocilej hodine som jej ponukol, ze ju odprevadim domov a to bola asi moja velka chyba. Samozrejme, mali sme v sebe uz nejake drinky a pri puse na rozlucku to neostalo len pri tom. Skoncili sme u nej... Rano, ked som sa zobudil, nemohol som verit vlastnym ociam. Bol som v jej posteli a ona vedla mna. Prislo mi zle, mal som neskutocne vycitky. 8 rokov som vedel zit bez toho aby som podviedol svoju partnerku a teraz toto. Okamzite som odtial odisiel, a povedal jej ze sa nebudeme viac kontaktovat. Toto vsak dlho nevydrzalo a o par dni mi opat napisala. Stretli sme sa, ja som mal vsak stale obrovske vycitky a nemohol som sa s nou normalne bavit. Hovorila mi ze sa rozisla so svojim partnerom, nie preto ze by mu povedala o nevere, ale preto ze to chcela urobit uz dlhsie. Ja som sa vsak rozist nechcel, mal som predsa vztah na kt mi velmi zalezalo, nechcel som prist o svoju partnerku ktoru som miloval. To co sa stalo som bral ako svoju velku chybu, no ak by som sa priznal svojej partnerke, urcite by ma nechala. Povedal som si preto, ze o tejto chybe sa nemoze dozvediet. Ako plynul cas, stale sme sa s kamaratkou/spoluziackou stretavali akoby sa nic nestalo. Brali sme to ako nejaky preslap. Teda aspon ja, pretoze postupne som zistoval ze jej naklonnost ku mne sa od tohto dna len zvacsila. Zacala mi hovorit co ku mne citi, ze to uz nie je kamaratstvo a ze jej len ublizujem tym, ze mam svoju partnerku a ze sa mam rozhodnut medzi tym ci chcem byt s jednou alebo druhou. Ja som vsak ani nepomyslel na vztah s mojou spoluziackou. Chcel som ju stale len ako kamaratku. No na druhej strane som ju nechcel stratit. Preto som zacal aj ja uvazovat co bude dalej. Stale sme sa stretavali a ona mi postupne prejavovala vacsiu a vacsiu naklonnost, a ja som stale viac a viac odolaval. Az to prislo raz k tomu, ze situacia sa zopakovala aj druhykrat a ja som svoju parnerku podviedol opat. Po tomto, som sa jej uz ani poriadne nevedel pozriet do oci. Bol som z toho zniceny a vsetko to vyustilo do toho ze som k nej bol neprijemny, choval sa ako idiot. Vtedy som zacinal nieco citit aj k mojej spoluziacke. Uz som si ju nevsimal len ako kamaratku, ale ako zenu ku ktorej citim nieco viac. Ako sa postupne otupovali city k mojej partnerke tak sa posilnovali k nej. Skusal som to s nou skoncit, no vzdy to vydrzalo asi tyzden co sme sa nebavili. Moja partnerka vedela ze nie je nieco v poriadku no netusila ze za tym moze byt nejaka ina. Ja som sa postupne dostal do situacie v ktorej musim spravit jedno konecne rozhodnutie, a to vybrat si medzi nimi. Spoluziacka na mna tlaci, aby som sa konecne rozhodol. Ze to tak dalej nejde, a ma pravdu... Neviem vsak ako sa rozhodnut. Moje city k priatelke su take, ze je to zena kt mi dala velmi vela do zivota, velmi mi na nej zalezi a viem si s nou predstavit naozaj vyrovnany spolocny zivot. Je to zodpovedna dospela zena ktora vie co chce. Spoluziacka je zena ku ktorej mam v sucansosti blizsi vztah a rozmyslam nad tym ze by sme to spolu skusili. Je to vsak velmi zlozite, ze ma podrzi(partnerka) a pri druhej som si nie vsetkym isty(spoluzaicka). Ide aj o nase zazemie, nemame sice ziadne deti, ani nie sme manzelia, no sme spolu dost dlhu dobu, nase rodiny nas dobre poznaju. Ked som mojej rodine naznacil nieco o tom, ze moja partnerka a ja uz nie sme na tom tak dobre, spustila sa na mna velka lavina vycitiek, ake je dobre dievca, ako budem lutovat ze som o nu prisiel, aky som hlupy a pod. Viem, ze tu nespominam nic o tom, ze by som sa jej chcel priznat s tym co som spravil, to je mozno odomna bezcharakterne a sebecke ale ked to spravim, viem ze to ona okamzite skonci.
David1
 
Príspevky: 1
Založený: Ut Sep 17, 2013 2:53 pm

Re: Tazke rozhodnutie

Odoslaťod martinka40 » St Sep 25, 2013 6:56 pm

Ahoj David.
Minulý rok - presne v tomto období - som som prežívala neveru môjho manžela. Opísanie tohto nášho problému i keď len v krátkosti by bolo na dlho. Nezhody v manželstve /banálne/ - manželova práca v zahraničí /pretože nebolo peňazí/ - jeho zoznámenie a zblíženie s .... nechcem sa vyjadriť ako to mám na jazyku .... moje tušenie - a konečné priznanie. Som rada, že som na neho tlačila, že mi to povedal, a vieš prečo? Lebo pravda skôr či neskôr výjde najavo. A čím skôr, tým lepšie. Preto si myslí, žeby si mal svojej dlhoročnej priateľke povedať čo sa stalo a čo sa deje. A je to buď alebo. Buď Ti odpustí a budete naďalej spolu, alebo neodpustí a môžeš to skúsiť s Tvojou spolužiačkou. Nezabudne sa na to nikdy, no odpustiť sa dá. A záleží aj na tom, aká je silná osobnosť Tvoja priateľka, ak by Ti odpustila, či Ti to nebude stále vyhadzované na oči, pretože Váš vzťah nemusí aj po tomto Tvojom priznaní a ďalšom pokračovaní, dlho trvať.
Musím to tak napísať...ženy sú svine...ak po niekom prahnú, ak chcú, dokážu ho dostať k sebe čo najbližšie, až sa stane to čo sa stalo tebe. To ťa ale neobhajujem ! A myslím si, že tá tvoja spolužiačka sa do teba buchla, preto Ti aj neskôr spomínala, že ju už ten jej priateľ nebaví a chce sa s ním rozísť. Čakala, že jej dáš za pravdu a povieš aj ty niečo na adresu tvojej priateľky. Podľa mňa.
Preto neoddialuj to a čo najskôr sa priateľke priznaj a riešte to ! Už ako, uvidíš sám.
martinka40
 
Príspevky: 2
Založený: St Sep 25, 2013 6:31 pm

Re: Tazke rozhodnutie

Odoslaťod martinka40 » St Sep 25, 2013 6:58 pm

martinka40 napísal:Ahoj David.
Minulý rok - presne v tomto období - som som prežívala neveru môjho manžela. Opísanie tohto nášho problému i keď len v krátkosti by bolo na dlho. Nezhody v manželstve /banálne/ - manželova práca v zahraničí /pretože nebolo peňazí/ - jeho zoznámenie a zblíženie s .... nechcem sa vyjadriť ako to mám na jazyku .... , pretože to bola osoba, ktorá byvala v jednom dome so svojim priatelom, dcérou a ešte niekoľko dalších osôb, medzi nimi aj môj manžel ....moje tušenie - a konečné priznanie. Som rada, že som na neho tlačila, že mi to povedal, a vieš prečo? Lebo pravda skôr či neskôr výjde najavo. A čím skôr, tým lepšie. Preto si myslí, žeby si mal svojej dlhoročnej priateľke povedať čo sa stalo a čo sa deje. A je to buď alebo. Buď Ti odpustí a budete naďalej spolu, alebo neodpustí a môžeš to skúsiť s Tvojou spolužiačkou. Nezabudne sa na to nikdy, no odpustiť sa dá. A záleží aj na tom, aká je silná osobnosť Tvoja priateľka, ak by Ti odpustila, či Ti to nebude stále vyhadzované na oči, pretože Váš vzťah nemusí aj po tomto Tvojom priznaní a ďalšom pokračovaní, dlho trvať.
Musím to tak napísať...ženy sú svine...ak po niekom prahnú, ak chcú, dokážu ho dostať k sebe čo najbližšie, až sa stane to čo sa stalo tebe. To ťa ale neobhajujem ! A myslím si, že tá tvoja spolužiačka sa do teba buchla, preto Ti aj neskôr spomínala, že ju už ten jej priateľ nebaví a chce sa s ním rozísť. Čakala, že jej dáš za pravdu a povieš aj ty niečo na adresu tvojej priateľky. Podľa mňa.
Preto neoddialuj to a čo najskôr sa priateľke priznaj a riešte to ! Už ako, uvidíš sám.
martinka40
 
Príspevky: 2
Založený: St Sep 25, 2013 6:31 pm


Naspäť na Nevera