Rozchod po 10 rokoch

[tina]

Ani neviem kde začať. Bola som vo vzťahu 10 rokov. Všetko bolo ok, boli sme spokojní, užívali sme si každú chvíľku spoločne, mali sme spoločných známych. Brával ma všade, dokonca som sa občas vyskytla aj s jeho kamarátmi na rybách. Nehádali sme sa takmežr vôbec a keď, tak by som to označila za výmenu názorov. Ja som výbušná povaha ale on nebol vôbec. Práve naopak, bol to kľuďas so zmyslom pre humor, takže keď mňa niečo nahnevalo povedala som si svoj názor aj čo ma hnevá a on to otočil vždy na srandu a že prečo ma take hovadiny vytáčajú. Preto nám to pekne klapalo, lebo vypočul ma ale vždy ma ukľudnil. Bol mi všetkým priateľom, kamarátom, partnerom aj milencom. Nemali sme vlastne ani žiadne tajomnstvá. Boli sme aj chápaví, keď šiel on na pánsku jazdu, ryby, pivko, alebo len tak za kamošom aj ja som si našla svoj program a naopak. Spoločensky sme žili, kino, divadlo, bar, dovolenky, rodinné oslavy....kopec známych sme mali. Víkendy vždy niekam cestovali. Priateľ mal dosť peňazí, tak stále dovolenky, chaty, Tatry a tak. Spokojnosť. Naše rodiny boli ok, aj sme s nimi vychádzali, konflitky žiadne. Po 9 rokoch na mna priateľ trošku tlačil s babatkom ale po 3 mesiacoch dlhých debát som usúdila, že áno to je ten pravý a keď dieťa tak s ním. Bol to rodinný typ, s mojimi neterami sa vedal hrať aj 2 hodiny a mal rád aj malinké detičky, bral si ich na ruky, kamarátkine aj kočíkova. keď som otehotnela bol taký šťastný, že to hneď všetkým volal a stále mi prejavoval ako je rád a ako sa nevie dočkať. Porodila som cisárskym rezom, bol neskutočne šťastný. Máme syna, zdravého a krásneho. Do 5 mesiaca jeho života bolo všetko ok. Potom začal priateľ chodiť na tráningy thaiboxu, posilňovňa. Predtým hrával dlhé roky florbal a hokejbal a plus esšte na to aj tieto. takže náročná práca a do toho tréningy, nebol prakticky doma. Samozrejme z mojej strany výčitky. Takto som si to nepredstavovala ked budeme mat male babatko. Do toho som mu prisla na to ze si píše s kamarátovou bývalou, ale nič to neznamenalo, že vraj ona chcela toho kamaráta naspäť, povedala som mu že mi to prekáža a on to ukončil. Potom si menil kody na mobile, všade si ho brával, stále si s niekým písal, vvraj kamaráti. Niekedy sa stalo, že večer náhle odbehol vraj zaviesť kamaráta a potom sa akože zarozprávali a tak. Logicky som maala podozrenie ze niekoho ma. popierral to ale nic sa nezmenilo. začal byť čudny a ja som začala byť hysterka a stíhačka, čo som predtým nikdy nerobila. Stále som volala kde je kedy príde a kontrolovala ho. Hádali sme sa už každý deň, prestali sme spolu intímne žiť. Slubil mi že saa všetko na letnej dovolenke napravi. Šli sme ale aj s jeho bratom a ženou. Oni boli stále na pivku a kúpali sa a ja som stále riešila malého. Ani sme spolu neposedeli ani sme sa nešli prejst. Rozišiel sa so mnou, vraj som hysterka a už sa to asi nezmeni a on s takou ženou žiť nechce. zabudla som uviesť že sme boli zasnúbení. požiadal ma o ruku 4 dni pred porodom. Po 2 týždňoch nášho rozchodu sa už stretával s tou, s ktorou si písal. Boli spolu po 1 mesiaci chodenie aj na dovolenke a teraz po 4 mesiacoch ako sú oficiálne spolu chodia kade tade a ide si jju sťahovať k sebe.
Ja krava ho stále ľúbim a hrozne ma to bolí. Nerozumiem ako niekto kto ma 10 rokov ľúbil dokáže opustiť aj napriek tomu že máme syna a kopec krásnycch spomienok. Ved to by sa dalo kludne vyriešiť takáto kríza.....Chceem sa už z toho dostať a žiť normálne, ale stále len ľutujem sama seba a plačem, Závidim všetkým ľuďom čo sú štastní a hlavne jemu, že sa z rozchodu tak ľahko spamatal. Je pravda, že aj on bol zničený aj sme sa tto snažili zachranovať, vlastne 3 mesiace sa aj on snažil, aj plakával, že prečo som taká uziapaná a stále vyšetrujem. Vraj mi nič nie je dobré a že mu stále dávam najavo aký je debil. ale to nie je pravda.
Máte nejakú radu ako zvládnuť ťažký rozchod?

[karetka]

Milá Tina, na tvoju spoveď som natrafila náhodou. Tiež už 2 týždeň nerobím iné, len čítam články ako sa dostať z rozchodu. Zatiaľ ale nič nepomáha. A tu je môj príbeh. Poznali sme sa dávno, ešte zo ZŠ. Po škole sa naše cesty rozišli a znovu spojili, ked sme mali 30. Každý sme mali za sebou nevydarené manželstvo a nejaké tie iné vzťahy. Myslela som si až doteraz, že sme pre seba stvorení, že jednoducho k sebe patríme a spolu aj zostarneme. Nikdy sme sa nehádali, nebolo sa kvôli čomu. Deti spoločné nemáme, ale obaja máme vlastné s manželstiev, Ja syna on dcéru. Zili sme v jednej domácnosti s mojím synom. O spoločných deťoch sme sa za celých 10 rokov nerozprávali ani sme nad nimi neuvažovali. Nakoľko sme boli finančne tak ako sme boli ,tak by sme si to dieťa ani nemohli dovoliť. Lebo dieťa nie je len že spravme si, alebo chceme, dieťa treba v prvom rade vychovať a hlavne živiť, šatiť a všetko to ostatné. Za celých 10 rokov ani len zo srandy nenačrtol túto tému. Neviem o tom, že by o tom, že chce dieťa niekomu hovoril. Ak aj, rozhodne nie mne. Konečne sme sa vlani troška finančne pozbierali, prerobili sme si byt. Môjho milého povýšili v práci, zdvihli mu plat a tak by malo nasledovať, že žili štastne až kým nepomreli. Akurát, že som skoro umrela ja. A to skoro doslova. Ked sme konečne doprerábali, môj drahý sa začal správať dosť čudne. Zablokoval si telefon , neustále ho mal pri sebe, stále vysedával na záchode. Samozrejme na mobile vypnutý zvuk. Utiahol sa do seba, proste sa správal tak ako pred tým nie. Nie som sprostá a čo to som už v živote zažila a jeho správanie nasvedčovalo tomu, že má niekoho. Na moje otázky či cítim správne, vždy povedal, že nie, že si to namýšľam. Kedže mi viackrát denne zvykol hovoriť , že ma miluje / hovoril mi to aj roky pred tým/ a sex za posledný rok bol bezproblémový, začala som samu presviedčať , že som naozaj cvok a zbytočne sa stresujem a sliedim a obviňujem ho. Ibaže prešiel ani nie mesiac a 2 dni na to ako mi povedal, že ma miluje najviac na svete, na moju otázku čo sa s ním deje, nech mi už konečne povie...... najprv mi povedal, že nič, necháme to na zajtra... akokeby som po takejto odpovedi vedela aj zaspať.... a potom , že dobre tak povie..... že ma už neľúbi tak veľmi a že on chce ešte dieťa ale vie, že so mnou ho mať nebude..... Keby mi v tej chvíli odtrhlo ruku, nohu, keby ma zrazilo auto, alebo keby ma niekto pichol nožom do chrbta, nebola by to taká bolesť akú som pocítila. Až som prestala dýchať. Bol to šok, na ktorý som nebola pripravená. Lebo na takéto niečo sa pripraviť ani nedá. A tak sa náš 10 ročný vzťah skončil z hodiny na hodinu. Išla som si oči vyplakať, išla som sa od plaču zadusiť, v robote som si musela zobrať dovolenku na pár dní, lebo muž, pre ktorého som žila 10 rokov ma odrovnal v priebehu 10 minút. Vymazala som ho z FB z priateľov, načo mi nezabudol napísať, že ako ho to mrzí, že myslel, že zostaneme aspoň priatelia. Ale hned na druhý deň si pridal do priateľov presne tú kolegynu, o ktorej povedal že nie je. Má o 10 rokov menej ako ja a zrejme si ju vyhliadol ako potenciálnu matku svojho budúceho dieťaťa. Tak mi nezostáva nič iné, len mu popriať šťastie a nech nezabudne, že to ako ubližujeme druhým sa nám raz vráti. V čase a podobe, kedy to budeme najmenej čakať.
a len tak mimochodom, presne pred 10 rokmi som riešila niečo podobné. Ibaže vtedy som chodila s niekým 10 mesiacov a z toho posledné 2 mesiace bol ženatý s inou. Takže ak dobre rátam, ked sa dostanem z tejto traumy, čaká ma 10 rokov šťastia , len dúfam, že ak stretnem niekoho, bude to konečne ten pravý, s ktorým aj zostarnem a ktorý ak ma opustí hoc aj zo dňa na deň, tak to bude len preto, že umrel. Tina, želám Tebe, sebe a všetkým, ktorí práve zažívame bolest z rozchodu, aby prešla čo najskôr, aby sme sa mohli otvoriť novým veciam, novým vzťahom a novému šťastiu. Neviem, či vôbec budeš čítať tieto riadky, keďže Ty si sem písala v oktobri a je február, ale ak hej, nech ťa aspoň trochu " poteší", že podobný smútok ako Ty prežívajú aj iní.