samotársky život

samotársky život

Odoslaťod Nelly6111997 » So Jún 22, 2013 3:18 pm

Dobrý deň, budem mať 16 rokov..viem je to dosť málo nato o čom idem písať.
Nebaví ma žiť..dôvod? Nemám rada seba, svoj život, nič. Teraz si určite hovoríte že ako môžem takto hovoriť. Začalo sa to už vtedy keď asi pred rokom sa moji rodičia pochytili a teraz už niesu spolu..(velmi som tým trpela) a žijem s mamou a zo sestrou. Sestra má 17 a prirodzene stále má nejaký program. Mama ma vždy berie aj s jej priateľom po výletoch no mne sa nikam nechce chodiť a aj keď s nimi teda idem, radšej predstieram že som spokojná aby sa ma nič nepýtali, mama by zasa začala hovoriť že môžem byť rada že som zdravá a také veci. poviem pravdu že radšej by som svoj život dala niekomu inému. Ja radšej ostanem doma a budem depkovať..s toho aká som ako vyzerám..mám 76 kg a úprimne nenávidím svoje telo.Zle sa učím. Dievča v 16-stich by sa malo podla mňa zaoberať chlapcami..len keď o mňa nemá nik záujem .. nikto sa na mňa nepozrie. a to ma dosť ubíja. Je mi strašne. Aj keď idem von s kamaratkami oni sa tam rozdelia do skupiniek a ja idem za nimi s mobilom v ruke sama a púšťam si pesničky do ucha. toto všetko trvá už dosť dlho a neviem čo stým mám robiť..poviem pravdu že som už aj uvažovala o tom že ukončím svoj život..je to blbosť.viem . pomôžte mi
Nelly6111997
 
Príspevky: 3
Založený: So Jún 22, 2013 2:56 pm

Re: samotársky život

Odoslaťod kpax » St Jún 26, 2013 11:22 am

Ahoj Nelly.

Na zaciatku, Ta chcem pochvalit za svoju statocnost, s ktorou sa snazis celit
svojej zivotnej situacii, na ktoru Ta rodicia dostatocne nepripravili.
Faktom ostava, ze je este velmi malo rodicov, ktory maju dostatok schopnosti
dat dietatu mudrost do zivota, kedze oni sami tiez pravdepodobne "abstinovali"
v tomto smere. Takze tymto netreba odsudzovat ani ich. Kazdy robi len to coho je schopny ..

V druhom rade Ta chcem pochvalit zato , ze si uvedomujes, ze mas problem.
A to je ohromna vyhoda, oproti ludom, ktory toho schopny niesu a neboli a bez skutocnej
vole nieco zo svojim zivotom urobit, podla toho konali. Uvedomovat si problem, je
prvym krokom k jeho prekonaniu. Aj preto Ta obdivujem.

Tvoj problem spociva v tom, ze si, ostatne tak ako skoro vecsina ludstva, pravdepodobne
podlahla nazorom spolocnosti o tom kto, alebo co sme , alebo kto a cim by sme mali byt, vo vztahu
jeden k druhemu a co je najdoleitejsie vo vztahu k sebe samemu.

Tato spolocnost, je zalozena na iluzii oddelenosti, to znamena, ze vsetko okolo
nas je oddelene jedno od druheho. Ty si tu , svet je tam, si mala, svet je velky co zmozes ..
Je to zalozene este na starych zakladoch Darwinovej teorie, ale to len na okraj.

Faktom ostava, ze clovek nieje oddeleny od okolia, od prirody, ani jeden od druheho,
ale je jeho neoddelitelnou sucastou a navzajom
sa dennodenne ovplyvnuju. Keby nas rodicia ucili od malicka, ako byt prirode aspon v duchu
trosicka dennodenne vdacny, za svoj zivot, urcite by bolo na svete ovela menej nespokojnych ludi, ak
by tu vobec nejaky boli. Toto uz vedel aj Hipokrates - otec mediciny, ktory hovoril
ze doktori sice mozu docasne pomoct, ale priroda lieci. Priroda dokaze vyliecit, aj tvoju "ranenu" dusu.
Si jedinecna bytost, tak ako vsetky ostatne.

Aby som velmi neodbocil od temy, poviem ti otvorene, ze ani ja ani nikto iny Ta pomocou
slov vyliecit nedokaze. Pomoct si dokazes len ty sama, svojimi skutkami, svojimi rozhodnutiami
svojou vierou v samu seba. A ja vidim v Tebe objavovatela svojho vnutorneho potencialu.
Uz len tym, ze mas 16 a ze si o tom tu napisala, potvrdzujes, ze mas v sebe ovea viac ako
si teraz schopna vidiet.

Preto Ti poradim, ZACNI SA MAT RADA, odpust svojim rodicom, odppust aj sebe,
zacni milovat svoje telo a dakovat prirode.

Kludne si to aj opakuj v prvej osobe, ked Ti to bude prijemne
MAM SA RADA A SOM TOHO HODNA
ODPUSTAM SVOJIM RODICOM
ODPUSTAM SEBE
MILUJEM SVOJE TELO
DAKUJEM PRIRODE

tak dlho pokial to nepocitis. Ked to raz pocitis, uz budes vediet
ze to je pravda aj co mas robit.
To Ta premeni na motyla, to Ti ovtori oci, to Ta
privedie aj k priatelom, k schopnostiam hravo ovplyvnit svoje telo, hravo sa ucit,
a budes moct lietat zivotom, ktory zato stoji, ked sa zije s radostou =).



Tvoj obdivovatel .. Kpax

PS odporucene knihy Miluj svoje telo, Cajka,
PS2 odporucene filmy Komedie , Jim Carrey moj oblubeny a Robin Williams , a nejake
inspirujuce ako PAY IT FORWARD, Martian CHILD, MILLIONS, THE BUCKET LIST, Jaroslav Dusek na yotube =)
PS3 odporucene vychadzky Do prirody =) ..
kpax
 
Príspevky: 5
Založený: St Jún 26, 2013 9:58 am

Re: samotársky život

Odoslaťod Nelly6111997 » Ne Júl 07, 2013 8:21 pm

dobrý deň, dakujem..už viackrát som si tento text čo ste mi napísali prečítala a snažila som sa..no neviem, príde mi zbytočne si hovoriť nejake verše ked viem že to tak nieje a ani to tak nebude. Hovorím si to stále ale nepomáha to.
Jedno obdobie mi je fajn.. no ked vidim skupinku mladých ludi v mojom veku a ja tam s mamou a s jej frajerom trávim čas vonku na prechádzkách, cítim sa strašne. Ja neviem, asi vyzerám nebezpečne alebo nepriatelsky. (dole pridavam prilohu mojej fotky).Teraz ked su prazdniny som cele týždne doma a na víkend si ma berie mama. Teraz pojdem na strednu a bojím sa že si tam nenajdem kamaratov a nebudu sa so mnou baviť, pretože sa ani neusmievam a nemam chuť sa ani s nikým rozprávať. Všetkú chuť žiť som pobrala. Nemám ským ani ísť von. Moje bývalé spolužiačky ma už von nevolaju a ja sa stale nudim a depkujem alebo ako by som to povedala.
Prílohy
IMG_3425.JPG
IMG_3425.JPG (246.2 KiB) Zobrazená 1734 krát
Nelly6111997
 
Príspevky: 3
Založený: So Jún 22, 2013 2:56 pm

Re: samotársky život

Odoslaťod kpax » Ut Júl 30, 2013 5:37 pm

Ahoj.

Volal som prave s priatelmi z trencina a vraj tam mate skoro 40 stupnov,co Ta
moze aspon tesit , ze von nechodi skoro nikto, ked nemusi =) ..

Vies, ide o to o co Ti v zivote ide. Urcite mas nejaky nazor nato co je ZIVOT.
Tento nazor je pravdepodobne z vecsej casti formovany nazormi rodicou, alebo pribuznymi,
skolou a ludmi s nou spojenymi, alebo telkou a mediami ..
Ked sa pozries nato ako to na svete vyzera, hlavne vztahmi v rodinach, je jasne
ze nam ako ludstvu uniklo nieco podstatne.
Pri hlbsom hladani sa clovek moze lahko dozvediet, o com zivot je.
A s trochou sebareflexie dokaze zistit, aku rolu v nom ma kazdy clovek osobitne.

Pri mojich cestach necestach som zistil ze zivot je v o svojej podstate spravodlivy.
A aj ked sa zda ze je v nom moze byt neporiadok ako v divej zahrade, tak funguje podla predvidatelnych prirodnych
a vesmirnych zakonov a je plny krasy a hlavne radosti.
Preto som sa rozhodol, ze mojou snahou bude ho ako taky podporovat, vdacne si uzivat jeho dary
a zdielat s nim radost a bohatstvo.
Takze vo svojom zivote sa snazim byt podporujuci-kazdeho a vsetko, lebo vsetko si zasluzi moju pozornost.
a Snazim sa byt vdacny za kazdu prilezitost, kedy mozem vyjadrit radost a bohatstvo.

Snazim sa tak citit a konat. Kedykolvek, ked mysim na nieco ine ako nieco vesele, krasne a magicke, akonahle si to uvedomim,
prestanem o tom premyslat a najdem si hned nejaku inu temu.
Mozno by i pripadalo ako rozhovor s niekym, kto berie zivot moc vazne a stale depkuje =) ..
O tom sa ludom nechce bavit neustale =) uz z dovodu nasej prirodzenosti ..
Ale Myslis ze mi to ide stale ? Nie , stale nie ale uz velmi casto , niekedy
aj niekolko hodin denne si udrzujem svoj pocit vdaky a radosti vedome. Ma to same pozitivne reakcie, stretavam
podobnych ludi, nadvezujem dlhodobe priatelstva.

Podla mna kazdy clovek ma v sebe od prirody skryte odpovede na to co zivot je, ze je uzasny, spravodlivy a teda
funguje na zaklade inteligencie a ze krasny, radostny a plny lasky, lebo ked take veci clovek preziva, tak sa
citi ako v siedmom nebi. Tak sa citi akoby mal kridla, akoby bol vtakom.
A presne to je ta rezonancia vo vnutri nas, ktora nam hovori co nam robi dobre na dusi tym aj sme.
Takze problem nieje o tom zeby sme nevedeli co je zivot a ako s nim zit v harmonii, ale
ci to chceme my sami.

Ci sme ochotny odhodit nazory, ktore s tym nesuvisia a nahradit ich pozitivnymi, zalozenymi na radosti,
a laske, alebo ostaneme v starych vyslapanych kolajach so starymi svykmi dufajuc, ze sa nieco zmeni.
Ako uz Einstein bol povedal, to je cesta blaznovstva.

Len tolko energie clovek vlozi do svojej transformacie, ako velmi clovek chce zmenit svoj zivot.
A Zivot je zmena.
A ked sa clovek naozaj rozhodne zmenit konecne svoj zivot vedome vo svojej dusi, zalezi len na tom
ako hlboko sa tomuto odhodlaniu odda ..

Leonardo Da Vinci: Ani jeden mladý človek nie je tak nešikovný, aby nedospel k úspechu aspoň v jednej veci, ak je vytrvalý.

Krasny den prajem ..
kpax
 
Príspevky: 5
Založený: St Jún 26, 2013 9:58 am


Naspäť na Opustenie a samota

cron