ako dalej?

[sherinka]

Dobry den,mam 44 rokov,som vydata 20 rokov,mame dvojicky ktore maju uz 18rokov.Nase manzelstvo bolo vzdy pekne,spolocne sme sa starali o domacnost,deti,spolocne sme travili volny cas aj s detmi.Nie sme sice bohati,ale zakladne zivotne potreby mame zabezpecene.Vzdy nam to klapalo aj intimne,manzel mi doteraz preukazuje svoju naklonnost.Dokonca aj v spanku ma objime,pri sledovani TV ma drzi za ruku.Kedze deti nas uz velmi nepotrebuju,kupili sme si motorku a volne chvile travime vyletmi na nej.Myslela som si,ze mam idealne manzelstvo.Az som raz nehodou nasla sms v mobile.Mali sme rodinnu oslavu a pri upratovani zo stola som nasla mobil,ktory som nevedela identifikovat.myslela som ze ho tu niekto zabudol.Ako som ho chytila,bola tam sms ,ktora ani sama neviem ako sa hned otvorila.Skoro som odpadlo.Pisala v nej nejaka zena mojmu muzovi ze ho prave caka na parkovisku.Presne znenie nikdy nezabudnem :Ahoj Dudko,vies ze ja nerada cakam,uz ma to nebavi,tak idem domkou.Asi to nebol dobry napad cmuk.Ked som sa muza na to spytala,tvrdil mi ze je to baba z roboty,vraj mu v praci hovorila ze pojde okolo cez nasu dedinu ,a ze sa zastavi.Vsak za nou sice nebol,ani jej neodpisal,bol cely ten vecer pri mne a spraval sa ako vzdy.Vraj co jej mal povedat?Vsak ked chce cakat,nech caka,on bolo so mnou a co?.ja to vsak neviem pochopit,lebo priznal ze par sms si s nou vymenil,ale ked som sa pytala co si pislai tak jedina jeho odpoved je somariny.Viac nic.Vzdy ked spomeniem rozvod,lebo mu nedokazem uz verit,tak sa rozzuri,nechce o tom ani pocut.Potom mi vypisuje sms ako ma lubi a chce so mnou zostarnut.Je to uz pol roka,ale ja sa s tym neviem vyrovnat.Stale vo mne hlodaju pochybnosti.Citim,ze mu uz nedoverujem a zopar krat sme sa kvoli tomu pohadalai.Komunikovat na tuto temu odmieta a ak zacnem,utoci nezmyselnymi utokmi na mna a vycita mi ze sa cely zivot o mna stara a co vsetko pre mna urobil.Ako sa mam s touto situaciou vyrovnat? ten mobil ktory som nasla bol stary,ktory uz davno vymenil.Mal v nom kartu a pouzival ho v robote,mal v nom cisla robotnikov.Pracuje ako udrzbar a vraj mu nan volali ludiav praci ked ho potrebovali,lebo hala je velmi velka a niektorym sa nechcelo chodit pre udrzbara osobne.Mozem mu verit?Fakt som iba urazena a prehnane ziarliva?Podotykam ze nikdy ma nenapadlo ho podozrievat,chodil aj na tyzdnovky a po operacii bol v kupeloch,este som mu aj hovorila ze nemusi chodit kazdy tyzden domou,ale tvrdil ze co tam bude bezo mna robit?ked bol druhy krat v kupeloch tak bol len 40km od nasho bydliska a kazdy druhy vecer prisiel domov,aspon prespat a na par hodin.ja som to od neho neziadala,lebo vtedy by ma ani nenapadlo ze by ma mohol podvadzat.Myslite ze chlap sa dokaze takto spravat a pritom podvadzat?

[Martin5555]

Milá sherinka, silne mi to pripomína môj príbeh, len v opačnom garde (My sme spolu 18 rokov a máme 16 a 15 ročné deti).
Asi nie som ten pravý, čo ti môže radiť...tak len zopár skúseností a postrehov...keďže ja som to už zistil pred 2,5 rokom.
Ja som si musel zodpovedať otázku, či sa chcem rozvádzať alebo nie. Či zahodím všetko to pekné a napĺňajúce, čo sme prežili. Odpustil som jej. Neviem isto, či to skončilo, ale viem, že budem náš vzťah brániť do posleného dychu.
Dôvera je potvora. Vždy som tvrdil, že svojej žene môžem 100% veriť, že za ňu dám ruku do ohňa. Dnes to už netvrdím. "Popálil" som sa. Snažím sa jej dôverovať, ale nejde to. Odpustil som, ale nezabudol, aj keď by som chcel. Stále ma to prenasleduje.
Len viem, že ju milujem. A dúfam, že "Láska všetko prekoná...".
Ja som pochopil, že nemá zmysel vyťahovať staré krivdy, že sa na tom vždy pohádame a v konečnom dôsledku z týchto hádok výjdem ako somár len ja, ako tá najväčšia stíhačka, čo svojej manželke nedá dýchať a obmedzuje ju v rozlete.
Aj mne tvrdila, že ma miluje a chce zostať so mnou, že to v práci nič neznamenalo. Klamala, lebo viem, že to nie je pravda. Zostáva mi dúfať, že naozaj chce zostať so mnou a postupne svoj druhý vzťah skončí.
Nehľadám už dôkazy, či sa tak stalo, alebo či ten vzťah pretrváva. Jediný, kto z toho mal hlavy bolenie som bol ja. Ona spokojne v noci spala a ja som prebdel a preplakal niekoľko nocí a dní.
Stále som hľadal a stále hľadám, kde som pochybil ja. Bolo mi vyčítané, že som taký "domased". Tak som začal hľadať možnosti ako to zmeniť, išli sme spolu do kúpeľov, na dovolenku, do kina, divadla, častejšie do reštaurácie. Nijaký veľký úspech to nemalo, stále som bol obviňovaný z toho, že ju len kontrolujem a prenasledujem.
Ako moja kolegyňa hovorí... "Miluj ju, preukazuj jej lásku, ale bez bonusov. Ona je tá, čo sa má kajať".
Aby som to uzatvoril.
Porozprávajte sa spolu (bez výčitiek a obviňovaní), čo Vám chýba v manželstve. Či nemá niekto nejakú predstavu, ktorá by Váš vzťah obohatila, urobila Vás oboch šťastnými.
Ak ho miluješ, nechceš zahodiť to, čo ste spolu prežili, musíš mu odpustiť a snažiť sa aj zabudnúť.
Podľa toho, čo sí písala, Ťa Tvoj muž miluje. Možno si potreboval len dokázať, že je ešte žiadaný a dobre to robí jeho egu. Ale nemyslím si, že by mu na tej druhej nejako záležalo.
Veľa šťastia, trpezlivosti, odvahy a lásky.
P

[sherinka]

mily martin,dakujem za tvoje slova,mas pravdu s tou doverou.Skusala som sa k tomu vratit,nech mi vysvetli preco mal potrebu odpisovat na nejake sms,vznikla z toho hadka,vycital mi ze ja som stale pekna a na svoj vek nevyzeram a a on je stary ,tlsty a sedivy...Nakoniec priznal ze je totalny debil ked takto pre nic za nic ohrozil nase manzelstvo.Neviem ci mu mozem verit ze okrem par sms sa nic nestalo,vraj mu to iba lichotilo,ale plakal a tvrdil ze nic ine ani nevinna kava nebola.Strasne sme sa pohadali,a zaver je asi taky,aby som mu otpustila,vraj miluje iba mna a nikdy by ma nepodviedol vzhladom na nas bohaty citovy aj sexualny zivot.V najhorsom ,ked sme uz riesili kto odode z nasho domu sa zrazu rozplakal a poznamka ze iny zeny podvadzaju bez problemov a maju nadalej manzelstvo,on sa musi vzdat mna pre nic za nic.Tak sme sa dohodli ze tomu dame cas a nechame si vychladnut hlavy.Milujem ho a viem ze bez neho by som preplakala peknych par noci.Ale stale mam strach,ze ak by sa nieco take zopakovalo,znovu by som musela prezivat tu bolest.Tak tomu necham cas a dufam ze raz dojdem k istote ze nase manzelstvo za to stoji.

[Martin5555]

Tú istotu, že Vaše manželstvo stojí za to máš už teraz. (Prečítaj si to vštko pekné, čo si o Vašom vzťahu sama napísala a porozmýšľaj nad tým)
Nerieš to a povznes sa nato.
Viem, je to ťažké, ale ver svojmu manželovi. Sama asi vieš, kedy klame a kedy hovorí pravdu.
Podľa toho čo píšeš, sa mi zdá, že toho skutočne ľutuje a keď hovorí, že sa nič nestalo, tak mu ver.
Aj keby to bolo inak, nijako to nezmeníš. Dôležité je pozerať sa ďalej do budúcna.
Čo by som dal ja za to, keby moja manželka ľutovala toho čo urobila...

Si šťastná žena. Tvojmu mužovi na Tebe záleží.
Pomôž mu a Vášmu vzťahu prekonať toto zakolísanie.

M

[sherinka]

dakujem za povzbudive slova,mozno som potrebovala pocut tieto slova od nezainteresovanej osoby.dufam ze sa nemylis,a pevne dufam ze sa mi podari prekonat hnev a bolest a raz sa nad tym iba pousmejem.Drzim ti velmi velmi palce,aby sa tvoj problem vyriesil k tomu najlepsiemu.Ale vlastne ani nevies na 100percent,ci to tvoja manzelka neolutovala.Mozno iba ako moj muz nechce riesit,a je jej zatazko priznat to verejne.ved aj moj muz sa ptvorene rozpraval az vtedy,ked uz videl ze ide do tuheho.Tak rada by som ja tebe pomohla ako si pomohol ty mne.hoci ma to este nepreslo,povzbudive slova pomahaju.