Kríza po 17 rokoch...

[haba235]

Dobrý deň,
chcela by som sa obrátiť na Vás so svojim problémom v našom manželstve. S manželom sme spolu 11 rokov, chodili sme spolu 6 rokov. Začínali sme tak ako všetci, zaľúbení, všetko bolo krásne. Samozrejme za 6 rokov sa vyskytli aj nedorozumenia, ale vždy sme to ustáli.
Máme spolu 2 deti vo veku 9 a 6 rokov. Manžel je vedúci výrobnej haly a riadi 120 ľudí. Je perfekcionista, čo sa práce týka a to prenáša aj domov.
Posledný rok však máme nejakú krízu, ktorá spočíva v tom, že sa dosť často hádame. V hádkach mi vyčíta, že mu neprejavujem lásku, že som sebecká, že naňho kašlem. Snažím sa mu sem tam vymyslieť nejaký darček, ale to vždy stroskotá, nakoniec (vo väčšine prípadov) ho musím vrátiť späť do obchodu. Ako príklad uvediem, na Valentína minulý rok som mu kúpila víkendový pobyt v kúpeloch spolu so mnou. Reakcia bola taká, že on nikam nejde, lebo sa dali vybrať lepšie kúpele za lepšiu cenu. Tak som pobyt vrátila a o niekoľko mesiacov som kupovala náhradný, v iných kúpeloch, boli sme, ale s deťmi. Alebo tento rok mal 35 rokov, objednala som mu hodinky, pekné, elegantné. Musela som ich vrátiť, lebo on také nechce. Jemu sa páči iný štýl - športový. Jeho prvá reakcia bola taká, že na internete si ich vyhľadal, za koľko som ich kúpila. Elegantný štýl som volila preto, lebo jeho postavenie v práci si niekedy takýto štýl vyžaduje. Po tejto skúsenosti som si povedala, že už žiadne darčeky nebudem kupovať a vymýšľať.
Veľmi často mi vyčíta, že si kupujem oblečenie. Napríklad pred 2 týždňami mi zomrel otec a potrebujem si dokúpiť nejaké čierne veci, nakoľko čierna farba u mňa v šatníku nemá veľké zastúpenie. Kúpila som si asi 4 tričká (v cenách do 6,-Eur)a včera som to "zaklincovala" tým, že som si kúpila sukňu. Obliekla som si ju do práce a hneď som na ňom videla, že je úplne vytočený z toho, že som si ju vôbec kúpila. Večer som sa snažila o debatu s ním, ale jeho reakcie sú vždy rovnaké. Nič mi nie je, ty robíš všetko najlepšie (jeho slová). Nakoniec mi povedal, že je to stále o tom istom, myslím iba na seba, že chcem byť vždy nalíčená, oblečená ako hviezda a som sebecká.
Neviem, kde robím chybu... Raz za čas si niečo kúpim a mám výčitky svedomia, že čo zasa bude doma, aké reakcie hodí manžel. Aj keď viem, aké tie reakcie budú.
Finančne sme na tom v pohode, máme síce úvery na bývanie, aj sporenia, ale vždy nám zostanú peniaze. Aj keď idem do obchodu s oblečením a potrebujem niečo kúpiť pre deti, vždy ide so mnou, aby som veľa neminula. Vždy bojujem s otázkami typu : potrebujeme to? A načo nám to je? Vždy hodím rovnakú odpoveď a to, keby sme to nepotrebovali (alebo deti) tak tu asi nie som.
Už som unavená z toho, že ma stále obviňuje, aká som sebecká. To za to, že ako žena sa o seba starám? Pod staraním si predstavte, že si denne dám ľahký make up a linky na oči.
Ja viem, že ani život so mnou nie je ľahký, zvlášť teraz po smrti otca (rodinné záležitosti). Ale prečo ma stále obviňuje, že som sebecká, keď si niečo chcem kúpiť alebo niekam ísť.
Manžel dlhé roky hráva dedinský futbal, nevyčítam mu, keď ide z domu preč. Ani keď ide na firemnú akciu, ktorých je do roka dosť. Ale čo sa mňa týka, keď idem ja, už sa mu to nepáči. Začala som cvičiť aerobic (po dlhej pauze, v minulosti som intenzívnejšie cvičila) a zasa otázky typu, komu sa chcem páčiť, pre koho to robím? Samozrejme, že preto, aby som sa lepšie cítila, nakoľko mám sedavú prácu.
Manžel je veľmi dobrý, skromný človek, ľúbim ho, ale týmito svojimi obvineniami a výčitkami ma úplne zabíja.
Čo s tým? poraďte vďaka

[peterpavoll]

Ahoj,
Pozorne som si precital co si napisala resp. Aké je to u vas doma, oc sa tyka rady pre teba ze co mas robit by som len povedal jedno, co mas robit to neviem je to tazke, ja mam doma tiez dost velky problem resp. Manzelka sa uz chce so mnou rozviest (ak chces mozes sa o tom docitat tu na fore) a dost lutujem ze to zaslo az takto daleko, chcel som uz davno ist do manzelskej poradni ale chcel.som.ist spolu s manzelkou ale ona nechcela a tak a ja som zase ju nechcel do nicoho tlacit ale zaslo to az tak daleko ze pravdepodobne uz nieje navrat spat, teraz viem ze som mal zacat do poradne chodit sam a mozno by sa manzelka casom.chytila a nas problem resp. Krizu by sme vyriesili, ale teeaz uz asi je neskoro,
Prosim ta neurob tu istu chybu, je jasne aspon z tvojho pisajia ze problem niekde vo vasom vztahu je a treba ho riesit a myslim ze pravdepodobne budes musiet byt prvaa ktora vo vasom vztahu ho zacne riesit tak ze pojde do poradne a poradi sa tam,
Viem ake to je ked clovek cely cas chce vo vztahubnieco riesit ale.druha strana ho nepocuva a nevidi veci tak aako su resp. Ako ho druha strana vidi,
Bokuzila vo vztahu to niekedy skonci tak ze samotny dvaja to niekedy sami nevyriesia a musia vyhladat vpomoc z vonku
Skus navstivit poradny a uvidis potom ako dalej bud tam budes na zaciatok chodit.sama a potom s ak tebe prida aj manzel
Ak ho mas rada co mas tak to za to stoji aby si nedosla do stadia ze je uz neskoro a bude sa to iba stale.zamotavat
Dufam ze som ti aspon trochu pomohol a keby si mala chut si pokecat tak napis obcas sem zajdem na forum ci si niekto čítal môj problem a precitam si aj ine prispevky ale bohuzial je to tu dost mrtve

[haba235]

vďaka za odpoveď. Ako píšeš, nechcela by som prísť do štádia rozvodu. Sama som pár rokov vyrastala bez otca a nie je to bohviečo. Preto by som to nerada urobila vlastným deťom. Chcela by som sa tomu vyhnúť.
vďaka za radu, asi vyhľadám manželskú poradňu. Niekedy už fakt neviem, čo ďalej. Už mi asi dochádza motivácia riešiť problémy, keď aj tak za pár dní budeme naspäť tam, kde sme boli pre tým.
uvidím, ako sa pohneme ďalej.
pekný deň