Nerozhodná

[babika]

Ahojte,
som s priateľom 4,5 roka.Je to medzi nami od začiatku "všelijaké".Na začiatku nášho vzťahu,som to bola ja,ktorá to všetko brala "viac vážnejšie" ako on.Bola som po rozvode a on bol pre mňa všetkým.Po prvých spoločných mesiacoch,som však zistila,že okrem mňa trávi čas ešte aj s "kamarátkami" na pokecoch.Potom to bolo "rychle rande".Otáčal sa po každej sukni,ktorú videl a vôbec mu nevadilo,že som s ním.Keď som sa ho spýtala,prečo to robil,vraj stále hľadal,lebo si myslel,že nie som pre neho ešte tá pravá a stretne lepšiu.Vrcholom bolo,keď mi "v jemnosti" oznámil,že ho ako žena až tak nepriťahujem.Bolo toho viac,čo mi na ňom prekážalo,tak som s ním vzťah ukončila.Boli sme od seba asi týždeň,potom volal,že mu chýbam a podobne.Dali sme sa opäť dohromady...on sa snažil troška zmeniť.No ja som začala veľmi žiarliť.Neviem,možno to bolo tým,že mi povedal,že ho nepriťahujem.Začala som mu kontrolovať telefón,keď sa neozval,hneď som mu ja volala,len som si stále niečo "domýšľala".Takto sme fungovali cez 2 roky.Keďže spolu nebývame,ja som od neho chcela,aby sa ku mne nasťahoval,alebo aby sme niečo spolu kúpili a začali si budovať "spoločný" rodinný život.Nechcel a len sa vykrúcal.Ja som ho milovala.No on mi to nikdy nepovedal.To že ma ľúbi,to áno.Ale vraj nevie,čo je to "milovať"/podotýkam,že má 38/Je dosť panovačný a ja som zase tvrdohlavá.Takže sa dokážeme pohádať kvôli hocakej hlúposti.Minulý rok sme boli spolu na dovolenke pri mori.Ja som sa neskutočne tešila na krásnu romantickú dovolenku,namiesto toho sme sa hneď cestou tam v aute pohádali.Takže z romantickej dovolenky bola "len"dovolenka,kde som skoro každý večer plakala do podušky.Pripadala som si tam ako jeho kamarátka a nie "láska".Nakoniec mi aj tak povedal,že si od začiatku myslel,že náš vzťah,bude fungovať skôr na tej "priateľskej" rovine.Že nie som jeho "typ" a preto jemu chýba nejaká vášeň voči mne.Vtedy sa mi nadobro všetko zrútilo a po návrate domov sme sa rozišli "až " na 3 mesiace.
Čo sa ešte týka tej vášne,tak mi prosím napíšte,ako sa môže somnou muž milovať,keď ho "vraj"nepriťahujem.Ja to nechápem,pretože v tomto smere viem,že je medzi nami všetko perfektné-sám to hovoril.Neviem,či sa za niečo schováva,alebo prečo je taký.
Po tom rozchode mi začal nadbiehať jeden muž,párkrát som s ním bola na rande,chcela som zabudnúť.V jeho očiach som videla to,čo nikdy nemal môj priateľ.Tie iskričky,ktoré hovorili za všetko.Vravel mi ako ma miluje,že ma chce,proste myslel to od začiatku vážne...a ja?Ja som sedela vedľa neho a myslela na bývalého priateľa.Nedokázala som ho z tej hlavy dostať von. On robil to isté.Cez net sa dal dokopy s dvoma ženami,ale vraj to bolo ako u mňa.Obidvom hovoril vraj len o mne,stále na mňa myslel a tak to tiež skončilo.Proste si nedokážeme nikoho nájsť.Ako to viem? Lebo zase sme spolu.Po troch mesiacoch mi volal,že nedokáže žiť bezomňa a chce ma naspäť.Len teraz sa to otočilo.On chce,aby sme si spolu niečo kúpili a začali žiť ako rodinka,chce somnou ešte bábätko...a ja? ja som teraz ako on kedysi.Neviem a váham,či do toho mám ísť.Musela by som predať svoj byt a peniaze vložiť do "spoločného"domu.Bojím sa,neviem,či je to správne.
Viem,že ho ľúbim-viem,že aj on mňa.Ale tá neistota vo mne je silnejšia.Premýšľam vo dne v noci,čo spraviť.Keďže nás delí 70km,viem,že ak do toho nepôjdem,náš vzťah nadobro skončí.Povedal mi,že sa to nedá finančne zvládať.Ku mne sa nasťahovať nechce,kvôli jeho práci. Niekedy sa ku mne chová pekne,niekedy odmerane.Ked príde,tak mi ani pusu na privítanie nevie dať.Nepohladí ma len tak,nepritúli si ma...to sú veci,ktoré mi od neho strašne chýbajú.Prejavovanie nehy,citov..lásky.Veľakrát som mu to povedala,vždy to skončil tak "nijako".Pripadám si niekedy ako by ma mal len do postele.Bojím sa toho,že keď s ním začnem spoločne žiť,že si ma prestane všímať celkom a to by som nezvládla.
Kto to dočítal až potiaľto,tak sa určite pýta,prečo som teda sním? Neviem...sama to neviem.Nevieme žiť spolu ani od seba. Ak ste niekto prežil alebo prežívate niečo podobné...rada s Vami popíšem.ďakujem Vám za každú odpoveď a radu.
Prajem všetkým krásne dni.

[Martin5555]

Určite nepredávaj svoj byt!!!!
Ak sa milujete, zvládnete to aj bez spoločného bývania, ťažko, ale zvládnete. Ak sa nemilujete a ide len o sex a to, že ste si zvykli jeden na druhého, tak to nezachráni ani spoločné bývanie.
S dieťaťom by som tiež asi počkal ... z toho, čo píšeš , nie som si celkom istý, že je to najvhodnejšie riešenie Vášho problematického vzťahu.
To že nevie prejavovať city je možné (má to asi pôvovd vo výchove, v minulosti, ...), a asi to nie je ani to najhoršie. Čo mi príde celkom zúfalé a nepríjemné, je že Ti natvrdo hovorí ako ho nepriťahuješ, ako nie si jeho typ...Aj keby to bola tisíckrát pravda, tak takto vypovedaná pravda nič nevyrieši a má za cieľ len druhému ublížiť. Príde mi to z jeho strany veľmi nefér a nekorektné...tak nech sa definitívne s tebou rozíde alebo nech Ti povie, čo ho na tebe priťahuje, čo sa mu páči, alebo čo by si mala zmeniť. Mne príde, že vzťah s Tebou mu z nejakého dôvodu nesmierne vyhovuje... dôvod z toho, čo si popísala mi nie je celkom jasný.

Neneachaj sa zmanipulovať
)
martin

[babika]

Ahoj Martin,
veľmi pekne ďakujem za Tvoj názor,vážim si ho o to viac,že je od muža. Tá veta, ktorú si mi na písal na konci, že sa Ti zdá,že vzťah somnou mu z nejakého dôvodu nesmierne vyhovuje, mi povedala už aj kamarátka. Vieš,keď som sa ho spýtala,čo ho na mne teda priťahuje, tak mi povedal,že moja povaha,vlastnosti,úsmev...ale pre ženu je predsa dôležité,aby bola pre chlapa aj príťažlivá výzorom...nie? Sama seba sa pýtam,prečo mu to všetko tolerujem...raz mi jedna pani povedala,že mi ubližuje slovami...ale má vraj to šťastie, že on ešte nedopovie vetu a ja mu už v duchu odpúšťam....
Čítala som si aj Tvoj príspevok...neviem,ako to teraz u Vás funguje, ale po jeho prečítaní som si povedala len jednu vetu -
"Tá žena si ho nezaslúži"....dúfam,že sa u Vás doma už rozsvietilo slniečko a je to medzi Vami lepšie...úprimne Ti to želám,lebo si myslím, že si fajn človiečik,dobrý manžel a ešte lepší otec...