Čo sa týka sexuálneho vzťahu, nie je dokonalý, ale ten nebol ani pred tými 4 rokmi. Moja žena po narodení detí stratila záujem o sex, ale mne stále chýba. Ale s istými kompromismi na oboch stranách to nejako funguje.
) .Nechýba mi len sex ale aj akékoľvek prejavy lásky. Bozky sú len formálne, „ľúbim ťa“ mi povedala naposledy pred rokom, keď išla na nejakú služobnú cestu . (K tomuto by som chcel povedať, že v minulosti aj počas jej „ mimomanželského vzťahu“ mi to hovorila často, preto som ju požiadal, aby mi to povedala len vtedy, keď to skutočne bude tak cítiť. Z toho mi vyplýva, že to tak necíti, z čoho mi je smutno.)
Najhoršie je, že mám pocit, že sa dostávam do stavu rezignácie a prestávam mať záujem bojovať. Na informáciu ohľadom jej ďalších pracovných aktivitách (služobných cestách), reagujem podráždene, alebo to v sebe potlačím (aby nemala pocit, že ju nejako obmedzujem). Pristihol som sa, že často v jej slovách hľadám nejaký iný význam. Snažím sa to potlačiť, lebo viem, že takto si vzájomnú dôveru nevybudujeme. Do manželskej poradne nepôjde (už som jej to pred časom navrhoval).
Nechcem, aby z týchto mojich slov moja manželka vyšla nejako negatívne. Je spravodlivá, čestná, miluje svoju prácu, nikomu by úmyselne neublížila, ľúbi naše deti, stará sa o ne, nemyslím si, že som jej ľahostajný. Jej chybou je že niekedy svojimi slovami ublíži aj ľuďom, ktorí ju majú radi a že sa veľmi spolieha na mňa v otázke chodu domácnosti, čo by mi až tak nevadilo, keby to nezačalo negatívne ovplyvňovať vzťahy v našej rodine.
Poraďte, prosím, čo robiť, aby sme boli opäť šťastní?
