žiarli a pritom so mnou nechce chodiť

žiarli a pritom so mnou nechce chodiť

Odoslaťod inka » Po Mar 03, 2014 11:34 pm

Prosím Vás o radu, resp. posúdenie situácie, nakoľko sa cítim veľmi bezmocná. Asi pol roka sa s niekým stretávam. Obaja máme ešte pár rokov do 30. Poznáme sa už asi 2 roky, počas ktorých sa stalo aj všeličo zlé medzi nami. Totiž v minulosti ma veľmi chcel, no vtedy ja som ešte nebola vysporiadaná s mojím predchádzajúcim vzťahom a nebola som voči nemu veľmi úprimná, pretože som sama nevedela koho vlastne chcem, či toho bývalého alebo jeho. Teraz už viem, že ho chcem, ale on sa už správa strašne. Asi ho tá láska už prešla alebo žiadna nebola. Vôbec nerozumiem jeho správaniu. Na jednej strane sa so mnou stretáva (zväčša však len cez víkendy), každý deň mi píše správy prakticky počas celého dňa, a taktiež veľmi žiarli na mňa, a to až prehnane, ale na druhej strane na mňa hrozne útočí za všetko, je zlý, nič pekné mi nepovie alebo len málokedy, maximálne všetko skritizuje, nikam so mnou nechce ísť, a tiež trvdí ako to medzi nami nikdy nebude dobré a aká som. Ale on vôbec nevidí, že to zlé medzi nami je len kvôli tomu, že sa nechce stretávať prečo sa aj stále hádame, ja totiž nedokážem neriešiť a nechať plávať fakt, že človek s ktorým sa pol roka stretávam ma nepovažuje za svoju priateľku a kedykoľvek sa spýtam čo vlastne medzi nami je tak neodpovie. Taktiež mi stále leží v žalúdku, že sa mu asi ani nepáčim pričom som sa mu kedysi veľmi páčila a iní chlapi ma zvyknú tiež pochváliť, len on nie, on skôr bez problémov povie o inej, že dobre vyzerá možno len preto aby ma naštval, keby to však spravím ja, tak so mnou asi skončí kvôli jeho žiarlivosti. Skrátka jeho chovanie je strašne protichodné. Keď som mu párkrát povedala, že ho ľúbim tak buď neodpovedal nič alebo mi to povedal zrejme len z donútenia....Ale ja nedokážem takto len čakať a skoro denne plakať a nespať kvôli tomu aký je hrubý a kvôli tomu ako na mňa vyletí ak nemá náladu, keď sa ho spýtam, či sa stretneme. Lenže nedokážem ho ani nechať tak, lebo keď to chcel ukončiť on medzi nami, bola som mimo, pokojne som bola schopná v noci ísť kdekoľvek len aby som ho stretla napr. keď pôjde domov, aby som sa s ním porozprávala keďže presne to on nechcel a vypol telefón, a to by vytočilo fakt každého takéto prenasledovanie lebo to nie je normálne a je to úbohé a ja si uvedomujem, že pri ňom sa normálne nesprávam skrátka ma ničí a nemám už žiadne sebavedomie. Schudla som kvôli nemu lebo sa mu páčia štíhle baby...aspoň prestal kritizovať môj vzhľad...avšak to neznamená že teraz ma pochváli. Napriek tomu ponižovaniu, niekedy aj nadávkam a nervozite z jeho strany si vôbec nedám povedať od ľudí, že mám sa na neho vykašlať, že to je už tak pokazené že to nepôjde, ale ja mu naopak radšej všetko tolerujem a nechám sa ponižovať, lebo stále dúfam že bude iný, aspoň taký ako kedysi. Jediné čo chcem je tráviť s ním čas, lenže on je ochotný tráviť so mnou čas väčšinou cez víkendy pretože cez týždeň má nonstop pohotovosť v práci a je z toho nervózny, takže neznáša telefonovať. Prácu má takú, že mám x dôvodov žiarliť a aj žiarlim, ale nerobím mu scény tak ako on mne. Napríklad ma nedávno obviňoval, že som u bývalého (ktorého som pol roka nevidela nekomunikovala s ním) keď som bola so sestrou vonku kam som ho mimochodom aj volala a on ma hnusne odmietol, že nechce prísť a následne po tejto scéne sa so mnou niekoľko dní nebavil a takýchto príhod bolo neúrekom kedy som bola taká zúfala, že to hraničilo zo znesiteľnosťou, pretože som nič zlé nespravila, ale on ma obviňoval zo všetkého. Taktiež keď som mu spomenula, že v práci mi klient dal pusu na líce, čo som označila za neprofesionálne pri privítaní, tak mi ešte niekoľko dní vyčítal ako sa bozkávam s klientmi a ako bohvie čo som robila. Kedykoľvek mu zavolám (a to najmä cez týždeň kedy je údajne nervózny z práce) tak mi to nezdvíha a veľmi hnusne reaguje...uvediem snáď i príklad ....rozj....ten telefón!!!! Nevolaj mi ...a podobne.... a to len preto že s ním chcem aj hovoriť a stretať sa a nie len písať. Tento istý človek mi kedysi písal také zaľúbené maily ako snáď nikto, kde ma presviedčal aby som sa na toho bývalého už vykašlala a keď ma už môže mať tak zrazu všetky tie sladké reči už nie sú pravda. Z toho dobrého chlapca čo mi tvrdil že je, je dačo úplne iné. Nedávno sa asi prvýkrát stalo, že bol na mňa celý týždeň veľmi dobrý, aj sa stretával, aj bol milý, dúfala som že mi to vydrží,... nevydržalo, pretože som sa zasa niečím mne neznámym previnila ... ako vždy. Vie byť teda dobrý , viem to, ale prečo nechce? Čo mám robiť? Je si mnou až príliš istý asi. Je to človek ktorý nedokáže nič povedať do očí a myslím že by potreboval pomoc psychológa viac než ja, ale to neprichádza do úvahy. Neviem si s ním rady. Ale nedokážem to skončiť a ani nechcem, napriek všetkému. Ďakujem.
inka
 
Príspevky: 1
Založený: Po Mar 03, 2014 11:30 pm

Naspäť na Partnerská kríza

cron