ma to zmysel?

[matula1]

ani neviem ako zacat...ide o to, ze mi priatel povedal ze nevie ci ma este lubi a ze je zmateny. Vraj potrebuje cas si to premysliet, ze potrebuje byt sam. Este mi ako dovody uviedol to, ze ma pocit ze uz sa namna tak netesi ako na zaciatku vztahu, ze aj to ze zamnou cez vikend pride uz berie ako taku samozrejmost,: ze vsak co budem robit idem za nou...tak mi to povedal. Povedal mi ze uz o tom premysla dlhsie, ze ma pocit ze uz je to medzi nami ako taka samozrejmost, ze nevie ci to uz nieje skor kamaratstvo. A stve ma ze som si nic take nevsimla, ja vidim ked sa nieco deje a hlavne on je velmi priehladny, je to citlivy clovek a hned nanom vidim ked nieco nieje v poriadku. Ale ja som nic nepostrehla a ked mi zo dna na den oznamil toto, podlomili sa mi kolena. Nechapala som ako to je mozne. Lubim ho ale vzdy ma troska mrzelo to, ze som mala skor pocit ze on ma lubi este viac. A zrazu mi povie taketo nieco. A vraj ze som uzasna baba aku doteraz nestretol a s nikym este nemal takyto dobry vztah a prave preto by nechcel za nami uplne zatvarat dvere, ze si mozno uvedomi ze spravil chybu a bude chciiet o mna zabojovat. Najprv mi rozpraval nech to beriem ako rozchod a ze nebude mi branit ked si niekoho najdem, ale na druhej strane mi vravel ze by ziarlil keby ma s niekym vidi:(. Nakoniec sme sa dohodli tak ze mu necham cas, to mu vzdy pomohlo utriedit si myslienky aj ked sme sa v niecom pohadali..ze ak mi na nas dvoch zalezi mam mu nechat cas. tak nakoniec to ostalo podla mna take otvorene, aj ked to na zaciatku vyzeralo na rozchod. Ja ale vazne neviem co si mysliet, ci dufat ze zmeni nazor alebo? Ved niektore jeho tvrdenia sa navzajom vyvracaju mam pocit.. aj chce rozchod aj nie, aj nevie ci ma lubi, aj namna ziarli??.. a nakoniec mu mam dat cas si to premysliet..Ako keby nevedel co vlastne chce. Vraj nevie povedat ci je to laska, lebo ja som bola jeho prva a nevie ci to takto ma byt...
Viem ze iná v tom nieje, v tomto mu verim a toto by som urcite nanom aj spoznala. Jednoducho ma taky zly pocit z toho ze jeho pocity niesu take ake by chcel aby boli. A asi v tom mam do velkej miery prsty aj ja. Nie som uz ta, do ktorej sa zalubil. Byvala som vecne usmiata holka ktora ma rada ludi, zabavu, mala som v sebe energiu a bola som vzdy za kazdu srandu a on sa domna zalubil. Po case som zacala mavat uzkost, zacala som trpiet fobiou (vy, pan doktor, uz viete akou) a zacala som sa uzatvarat pred svetom, prestala som sa stykat s ludmi ktorych som mala rada, prestala som robit veci ktore som mala rada, prestala som sa zabavat, energia zo mna vyprchala, uz som s nim nechcela skoro nikam chodit, stale sme sa stretavali len u nas, kde to uz dobre poznam, stale som bola bez nalady koli tomu..depky, sebalutost...a preto si myslim ze to do velkej miery ovplyvnilo aj nas vztah. Velakrat som sa ho pytala ci ho to vobec somnou bavi ked som takato, on ma len stale posielal k odbornikovi ze mi to pomoze, a vyzerallo to tak ze mu to inac nevadi. Az teraz viem ze ho to trapilo, ale povedal mi ze keby je toto jediné co mu vadi, tak ma neopusti, ze je tam proste viac veci ani sam nevie akych preto si to musi rozmysliet. Ale preco mi to nepovedal skor?? Mohli sme to skusit najskor vyriesit spolu a keby to nevyslo potom by sme mali dovod na rozchod, ale on ma z toho vynechal, rozmyslal o takychto veciach a ja som o tom vobec nevedela, nemohla som nic spravit. A sama som si neuvedomila ze nieje nieco v poriadku. A potom mi uz len oznamil pauzu ci koniec a nechcel o ziadnych rieseniach nic pocut, jednoducho sa rozhodol a ja som musela suhlasit...Teraz uz to vsetko chapem a chcem sa liecit, chcem byt znova plna zivota, chcem byt znova ta do ktorej sa zalubil:(
Prepacte viem, ze je to dlhe:), ale musela som sa "vykecat"..co si o tom myslite, ako to riesit? niesme v kontakte uz vyse tyzdna a idem z toho zosaliet ked neviem co robi, ako sa ma, ci o nas premysla

[matula1]

Ja hlavne neviem co mam robit, ci mam ozaj cakat kym sa mi neozve prvy, aj ked mi to slubil, ale uz sa mi to cakanie zda ako vecnost...alebo mam posluchnut tuzbu a ozvat sa prva ja? Mam sa snazit bojovat, alebo to nema zmysel a mam radsej cakat? Povedal mi, ze citi ze je to jeho chyba aj ked ja si myslim ze moja, preto sa chcem snazit, ale vraj to mam nechat nanom. ja sa vsak bojim, ze ked nic nespravim tak o neho pridem, neviem...Tak hlavne koli tomuto pisem, ze vlastne neviem co mam robit ja..ako sa mam k nemu spravat, ako sa zachovat?..Bude sa to dat obnovit medzi nami? Ja stale dufam ze ta laska neodisla, len to medzi nami len zovsednelo a ked sa posnazime moze to byt ako predtym dufam..

[Richard Gróf]

Len pripomeniem, že vývoj vzťahu neovplyvňujete len Vy. Niekedy, môžete urobiť všetko najlepšie, ako sa dá - "správne" alebo môžete urobiť aj opak a výsledok je rovnaký rozchod. Pravda je taká, že to nie je len vo Vašej moci. Neobviňujte sa zbytočne, ak by to predsa len nevyšlo.

Lásku ovplyvňuje príliš veľa faktorov na to, aby sa dali zúžiť do jednej príčiny, ktorá sa dá ľahko pochopiť. S týmto súhlasím s Vašim expriateľom... Vaše ťažkosti a uzatváranie sa pred svetom s tým spojené sú možno jednou príčinou - v podstate riešiteľnou, keby bola vôľa. Keďže to však vyústilo do takýchto radikálnych rozhodnutí, celá vec bude asi trochu komplikovanejšia. Konieckoncov vysvetliť to má ťažkosť aj Váš expriateľ.

Univerzálny návod na riešenie neexistuje. Všeobecne sa odporúča nenaliehať a netlačiť, to by ešte viac posilnilo únikovú reakciu odchádzajúceho partnera. Keď to zjednoduším, tak najlepšiu odpoveď ako konať Vám poskytnú jeho reakcie. Konajte tak ako cítite, ale nepreháňajte. Pozorujte ako reaguje a keď vycítite z jeho strany chlad alebo nútenie, radšej svoje správanie zmente alebo kontakt obmedzte. Váš vzťah netrval týždeň ani mesiac, aby sa dal definitívne pokaziť jedným "nevhodným" telefonátom. Určite sa nebude rozhodovať na základe toho. Nevidím nič tragické na tom, keď zavoláte a poviete mu, že stále nad rozchodom stále rozmýšľate... ale buďte vnímavá na jeho reakciu a nabudúce sa zariaďte podľa nej. Ak telefonát bude príjemný, nostalgický alebo ak povie o svojom prežívaní aj on, zavolajte aj nabudúce. Ak budete cítiť, že je mu rozhovor alebo kontakt nepríjemný, obrňte sa trpezlivosťou a nechajte mu čas...

prajem šťastný koniec

[matula1]

Dakujem, vazim si Vas nazor...
chcela by som sa mu ozvat prva, avsak bojim sa aj sama seba co mu zacnem vraviet. Mam chut mu vycitat vela veci, ale viem ze nemozem lebo by to mohlo byt este horsie..Hrozne ma stve ze ma on dobru naladu, ze sa bol vonku zabavat, ked ja nemam chut vidiet nikoho..ako by ho to velmi netrapilo, neviem mozno sa chcel len odreagovat a ja zacinam byt paranoidna stale myslim nato kde chodi a s kym a zacinam si namyslat...preto uz nevydrzim asi cakat a musim sa mu ozvat, len dufam ze nekecnem alebo sa nedozviem nieco, co ma bude mrziet...
ostava mi len dufat ze to bude zase fajn, nadej naozaj zomiera posledna

[fyzik]

ahoj, matula,

veeeelmi zaujimavy pribeh, len co je pravda.

nepoznam ta, ani ake problemy mas ine okrem tohto rozchodu-pauzy teda ani ryba ani rak. v tomto bode s panom doktorom nesuhlasim. On navrhuje opatrny postup, aby sa nic nepokazilo. vysledok asi bude, ze na teba tvoj drahy postupne zabuda a ma lahku hlavu. zide z oci, zide z mysle.

Ja mam taku skusenost, ze ak cloveku das jasne na vyber, tak sa musi jasne postavit za alebo proti. a vtedy si uvedomi, co je pre neho dolezite. prepac, ale mne to pripada tak, ze sa s tebou rozisiel ale nechcel ti ublizit, tak zvolil taktiku pauzy a nasledneho kamaratstva. Ak si v tom chces byt ista, tak mu zavolaj, a povedz mu:

drahy, mal si casu dost, ja sa liecim na svoje problemy, chces byt so mnou a pomoct mi, a vyriesime aj nase spolocne problemy, alebo koncime a mozem sa prestat trapit s tym, ci ma lubis alebo nie?

a nech sa rozhodne. aspon si budes na cistom. riskujes vela, ale vyhra to bude tak ci tak.

drzim palce.

f.