vyhorenie

vyhorenie

Odoslaťod Zuzana » Po Sep 27, 2010 8:46 am

Dobrý deň,
neviem či sa v mojom prípade jedná o syndrom vyhorenia alebo o niečo iné, preto Vás žiadam o Váš názor. Začnem od začiatku. Takže som rozvedená, rozvod bol stres, ale momentálne s exmanželom dobre vychádzame a som s tým zmierená. Musela som sa teda o synau, domácnosť a o seba starať sama, už asi 10 rokov. Najskor som po materskej isla pracovat do jednej spoločnosti, kde som sa ale stretla s mobbingom a tak som z tejto práce odišla. Uz toto bol veľký stres, pretože som mala problém stihnúť vydvihnúť moje dieta zo skolky, nic som nestíhala. Potom som pracovala v súkromnej firme v administratíve. Práca ma veľmi bavila, cítila som sa úspešná, cestovala som po Európe, rôzne školenia, platovo som bola spokojná, ale uvedomovala som si, že mojej dcére sa chcem venovat viac a popri tejto práci to nebolo možné. Pracovala som do večera a prácu som si nosila aj domov. Rozhodla som sa, že už nebudem robiť tolko nadcasov a budem chodit domov z práce tak ako ostatní zamestnanci, ved ja som predsa nezarábala viac ako oni, práve naopak. To sa ale vedeniu spolocnosti nepácilo a ako jedinej zamestnankyni nedávali uz odmeny,prémie, vycítali mi ze nemám záujem. Ale to nebola pravda, ja som sa len chcela venovat aj mojej domácnosti a dietatu. Jednoducho som uz nechcela riesit pracovné problémy aj po pracovnej dobe, bol otoho uz dost. Svoju prácu som vykonávala svedomito. Ja som mojich nadriadených naucila na to, ze mne stacilo zavolat kedykolvek a prisla som a pracovala som, nedele, sviatky, do druhej ráno a podobne.... Ked som zacala pracovat ak ako ostatní, to znamená chodit domov o pol piatej tak to povazovali za nieco ako zradu. Tento boj trval asi rok a podala som výpoved. Doteraz cítim tú nespravodlivost a hnev z nej. Momentálne nepracujem aj napriek tomu, ze z tejto firmy mi volali niekolko krát a mali záujem o to aby som sa vrátila. Napriek tomu, že som dostala viac pracovných ponúk, ponúk, ktoré keby som dostala pred 5 rokmi tak som nesmierne stastná z nich. Momentálne ma ziadna práca v nijakej spolocnosti nezaujíma, a mohla by byt akokolvek platená, nic ma nepresvedcí, aby som znovu uzatvorila akúkolvek pracovnú zmluvu! Pracujem doma, aj ked zarobím menej ako by som mohla zarobit v nejakej spolocnosti. Som prekladatelka. Moj problém je v tom, ze od kedy nepracujem s klasickou prac. zmluvou velmi mi vadia nejaké termíny. Ak sa s niekým dohodnem napríklad aj na návsteve u mna doma na nejakú hodinu, velmi mi to vadí. Ja uz nechcem pocut ziadne termíny, ziadne urcenie casu, ziadne ponáhlanie sa a pozeranie na hodiny ci to stihnem uz nechcem zazívat. Nechcem byt pod ziadnym tlakom, vadí ked sa niekde ponáhlam, stále mám pocit ze to nestihnem. Som potom velmi nervozna, aj cely den, len preto, ze mám mat nejakú návstevu. Je to vyhorenie? Co s tým, treba to liecit, alebo to prejde samé? Vadia mi ludia, najradsej by som vsetok cas venovala len mojej rodine. Dakujem za Vás názor
Zuzana
 
Príspevky: 1
Založený: Po Sep 27, 2010 8:17 am

Naspäť na Iné