strach z prehĺtania

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod monika1411 » St Dec 18, 2013 12:07 am

No to "zabehnutie " som myslela presne to čo si popísal,len som to nevedela opísať:-) S fakirom si ma rozosmial. :-)A predsa ešte otázka -počas problému S prehltanim mal si nejaké ďalšie príznaky teda myslím napr.tocenie hlavy búšenie srdca,atď.
monika1411
 
Príspevky: 15
Založený: Pi Aug 02, 2013 10:20 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod Stan » St Dec 18, 2013 9:34 am

Jedine to búšenie srdca - ale nie také klasické - skôr z toho strachu.To máš ale tak, že keď už máš jeden problém -tak to funguje tak,že presne tým istým mechanizmom si začneš "vyrábať" ďaľšie aj keď v skutočnosti neexistujú.Mám s tým skúsenosti.Väčšinou keď sa zvládne psychika tak problémy ustúpia.Poviem príklad: raz som zjedol nejakú čokoládu o ktorej som sa po tom čo som ju zjedol dozvedel,že bola rok po záruke. Automaticky mi prišla na um myšlienka,že mi bude zle.Samozrejme ,že som sa začal sledovať..... a objavovať symptómy :) .Ak by mi nikto nič nepovedal, tak by som žiadne príznaky neobjavil :).Takých príkladov mám veľa.Proste mňa už nebaví stále sa nad niečim trápiť , chcem to zmeniť a Ja to zmením a basta :)
Stan
 
Príspevky: 24
Založený: So Dec 07, 2013 2:11 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod monika1411 » So Dec 28, 2013 9:52 pm

objavovanie symptomov verne poznám, žiaľ :) no teraz posledne dni sa moje prehltanie vyrazne zhoršilo, neviem vobec cim to je..predtým sa mi striedalo dobre a zle obdobie (týždeň tak a týdeň naopak)....ale nechudla som, zvládla som zjest dostatok,,,teraz mám pocit že je to horsie ako to bolo na uplnom začiatku,,,proste uvedomujem si každučký hlt... snažím sa bojovať..ale akosi sa nedarí...ked si mal problemy mavaal si aj sucho v ustach? a vsimla som si ze kazdyy hlt akoby tak preciťujem, že akoby som napínala svaly, resp. aspon musim spravit nejaky pohyb napr. rukou zaťať päste....mal si s tým skúsenosť?....dakujem pekne za odpoved
monika1411
 
Príspevky: 15
Založený: Pi Aug 02, 2013 10:20 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod Stan » So Dec 28, 2013 10:41 pm

Je mi ľúto, že sa Ti to vracia. Ono to asi nikdy úplne neprejde,treba to dostať pod kontrolu.O mňa sa "TO" tiež cez sviatky pokúšalo ale zatiaľ je to v norme.
Ak nemáš ráno problémy tak sa najedz v pohode ráno. Potom na obed mysli na to,že si jedla ráno v pohode.Mne pomáhali (teraz je voľno tak sa to dá) menšie porcie a častejšie - také jednohubky a jedol som šťavnaťejšie jedlá.Ak začneš mať s hltaním problém tak skús na chvíľu prestať robiť niečo iné a za chvíľu si dať ďaľší hlt.Mne ešte pomáhalo športovanie.Po futbale alebo plávaní keď prídem domov tak som unavený a vyresetovaný a kým som si stačil uvedomiť svoj problém tak už som bol v podtstate najedený :).
Nemal som sucho v ústach ale aj ja mám taký "tik" , keď som mal problémy tak som si dával mimovoľne ruku pred ústa a to počas každého hltu (tak nejak mi to pomáhalo).Bolo to ale asi pre okolie čudné (aspoň som si to myslel) tak ak sa dalo tak som sa snažil držať taniera,stola, servítky ....ale keď som mal ruku pred ústami tak nejak sa mi lepšie prehľtalo ...
Inak minule som sa pri obede strašne začal smiať,nikto nechápal prečo , ani som sa to nepokúšal nikomu vysvetliť ,ale predstavil som si, ako by to vypadalo,keby sme pri stole sedeli 4 ľudia s rovnakými problémami ako máme my.Predstavil som si ako každý z nás po každom hlte predvedie svoj"obľúbený tik" ... a už som sa rehnil ...

Skús sa nestresovať.Keď to jeden týždeň bolo v celku ok ,neexistuje žiaden dôvod ,aby to znovu nebolo ok.Možno máš len blbý deň alebo blbé dni ... ale tie nebudú trvať večne. Ak to dnes nejde tak sa nestresuj ,zajtra alebo pozajtra alebo popozajtra to určite pôjde.Deň má 24 hodín normálny človek strávi jedením (môj odhad) 45 minút denne.Človek s problémami strávi jedením nech 2 hodiny (som to asi prehnal.....).Chcem tým povedať,že stále zostáva 22 hodín.Najhoršie čo môžeme urobiť je venovať tých 22 hodín rozmýšlaním o "probléme".Na 22 hodín sa prosím Ťa na problém vykašli (šak si ho ,keď budeš chcieť za tie dve hodiny užiješ ....).
Ak budeš mať strach ,že schudneš pozri našu predchádzajúci konverzáciu - je tam tá výživa .Má konzistenciu detskej výživy, čiže relatívne ľahko sa je. Nechcem Ťa tým naviesť na jedenie "hovadín" , chcem tým len poukázať na to,že každý problém(prehĺtanie,chudnutie) má svoje riešenie a nie je dôvod k panike.
Stan
 
Príspevky: 24
Založený: So Dec 07, 2013 2:11 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod budedobre » Po Apr 28, 2014 8:20 pm

ahojte,
ja mam ten isty problem, a mozem povedat, ze ste ma svojimi spolutrpitelskymi spravami "potesili". Myslim tym, ze som rada, ze nie som sama. Presne si pamatam na den, kedy u mna tento strach vznikol. Bola som doma u priatela a pripijali sme si nazdravie spolu s jeho rodinou. Zle som prehltla a zacala som sa dusit, nastastie, som sa nadychla :). Bolo to o to horsie, ze to bol alkohol -konkretne vodka, tak si to viete predstavit. Trva to takmer tri roky, niekedy je to lepsie, niekedy zas horsie. Po asi prvom polroku som sa rozhodla navstivit psychiatricku, ktora mi predpisala lieky, ktore som asi dva roky predtym brala, lebo som mavala depresie. Tie mi vsak v tomto pripade nezabrali..brala som ich takmer rok, mala som pocit, ze sa to trosku zlepsilo, ale plne som si uvedomovala, ze za zlepsenie nemozu lieky ale ja sama a moja hlava. Tak som sa rozhodla lieky vysadit. A dnes sa svojmu pristupu velmi tesim. Zo zaciatku som sa kvoli tomu strasne trapila, ale dnes to nepovazujem za zasadny prblem vo svojom zivote, prijala som ho, naucila som sa s nim zit a tesim sa z toho, ze to nie je ziadna vazna choroba. Som toho nazoru, ze ak sa clovek s niecim zmieri a zisti, ze to nie je az take zle a bude si stale hovorit, raz to prejde, tak to prejde, teda minimalne sa to zlepsi.... ja mam zas od toho nestastneho momentu strach z prehltania vsetkeho tekuteho, polievku nezjem, ani keby som nemala tyzden co jest..ked sa o to pokusam, tak mi to trva polhodinu, aj to musim byt v miestnosti sama... co sa tyka tuheho jedla, s tym nemam vobec ziadny prblem, ked som sama alebo ked sa nachadzam v komfortnej zone (rodina este moze byt) je to super, ale akonahle sa dostanem do kolektivu priatelov, uz to ide tazsie alebo neznamych ludi - ale predsa ide :). Aj ja som sa stretla s negativnymi prejavmi - teda s nepochopenim, negativnym by som to asi nenazvala...ludia to nevedia pochopit, lebo je to absolutne prirodzena vec, ved bola kedysi aj pre nas... mne keby tiez niekto povedal, ze ma strach z prehltania, neverila by som mu. Ked som niekde v retauracii, tiez sa potrebujem stale niecim zamestnavat... najradsej by som pri jedeni chodila, mam pocit, ze si pri tom zamestnam mozog a bude sa zaoberat tym, ze ma vykonavat pohyby a nie zamyslat sa nad tym, ze prave teraz idem prehltnut.... preto sa vzdy nejak pomrvim a potom prehltnem... ja by som si za interval zlepsenia a zorsenia nebrala tyzdne, ale vacsi odstup... je svata pravda, ze ked sa to zlepsilo raz, nemalo by sa zlepsit aj druhykrat..a na to treba mysliet :)
dufam, ze sa vam dari a pri prekonavani problemu ste postupili, prajem vam vela stastia :)
budedobre
 
Príspevky: 2
Založený: Po Apr 28, 2014 6:59 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod Stan » Ut Apr 29, 2014 10:08 am

Ahoj Budedobre :).

So rád ,že sa ozval ďaľší človek s problémami aké máme spoločne s Monikou. Teda nie som rád ,že si mala (máš) také problémy, ale že si našla toto fórum a že Ťa aspoň trošku potešilo.Za mňa môžem povedať že mi táto komunikácia skutočne pomohla a pomáha.Ja som bol na tom tak (si si to mohla prečítať ...) ,že som nevedel v podstate ani piť ani jesť (bŕŕ už by som to v tej najťažšej forme nechcel zažiť).Teraz som v pohode - aj keď na 100 % to nie je a ani asi nebude, ale normálne jem (aj polievky) a pijem (piatkové pivečká s kámošmi sú na nezaplatenie - na ostatné máš mastercard :) :) ).Keď začnem mať nejaké "nutkanie" mať problémy tak sa s tým zdôverím svojej žene - neviem prečo ,ale u mňa to funguje tak , že keď sa s tým jej zdôverím tak nejak svoj problém vyhodnotím ako vybavený a sa mi to zlepší :). Inak tiež som bol typ čo jedol radšej sám... S tým alkoholom sa mi to tiež stalo.Bolo to keď už som mal problémy s prehĺtaním a s chalanmi sme išli na Jachtu do Chorvátska.Po ceste sme v aute "prirodzene" pili. Keďže ja som mal blok a mal som veĺký problém s prehĺtaním zle som prehltol a kvapka alkoholu sa mi dostala niekde , kde mi zablokovala dýchanie.Funguje to tak že automatická reakcia organizmu Ti zablokuje nielen nádych ale aj výdych.Po chvílke sa stým organizmus vysporiada a odblokuje dýchanie ,ale tá chvíla kedy nič nemôžeš ...tú si fakt nekúpiš.... :).Ja som mal to šťastie, že už dlhé roky plávam a stalo sa mi ,že kvapka od protiplavca mi v plnom nádychu (pri tréningu) kvapla presne na to miesto, kde organizmus zareaguje totálnym blokom t.j. ani nádych ani výdych.Prvý krát to bol obrovský stres.Ale keď sa Ti to stane viackrát tak už vieš ,že je to len dočasné (pár sekúnd) a sa ti dýchanie obnoví.
Vlastne by ma to malo tešiť pretože podľa mňa je to automatická reakcia zdravého organizmu a teda všetko funguje tak ako má.Ale je pravda,že pri pití tvrdého alkoholu už nedokážem vypiť pohárik na 1x.Na druhej strane aspoň si kvalitný alkohol lepšie vychutnám :).Čo sa týka toho zlepšenia - trvá to mesiace - predsa len je to v hlave a najťažšie je presvedčiť sám seba ....Ešte mám jednu poznámočku - pokúšal som sa vyriešiť môj problém tým, že som sa opil - ale u mňa to nefungovalo - aj keď som bol opitý aj tak som mal problém prehĺtať .

Zatiaľ toľko.
Stan
Stan
 
Príspevky: 24
Založený: So Dec 07, 2013 2:11 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod budedobre » St Apr 30, 2014 11:43 am

Ahoj Stan,

fakt som skutocne stastna, ze sa o tom mozem, aspon takto virtulane "porozpravat" s niekym, kto ma taky isty problem, ako mam ja. Predsalen je to ine, ako ked o tom vravim svojmu priatelovi, ktory to v zivote nezazil, aj ked si myslim, ze detialnejsie vysvetlenie tohto problemu, ake som mu podala ja, by nedostal :lol:. On uz presne vie, kedy sa mi je dobre a kedy nie. Mne robi niekedy strasny problem dopit koniec pohara, ked je tam uz len troska. Neviem preco, ale vtedy zacnem nad tym rozmyslat, ze ci mi to vyjde na jeden glg, alebo nie a potom z toho vznikne to, ze to radsej necham tak alebo to budem pit po kvapach, co je v spolocnosti velmi zvlastne. Velakrat sa mi stalo, ze mi moji kamosi usmevne povedali "co to uz nedopijes"? alebo "co sa s tym tolko hras"? vtedy mi kozu zachrani moj priatel a dopije to za mna... ked si spominal, ze si skusal opit sa, ja som to skusala tiez.... ked si spatne uvedomim, ako som si vsetko zacala uvedomovat, kedy sa mi dobre je, co sa mi dobre je, je mi z toho az smiesne, no na zaciatku mi nebolo. Ja ked si vypijem, tak sa mi pije aj je podstatne lepsie - a ked som toto zistila, hned mi bolo jasne, ze to je psychickeho charakteru. Preto castokrat ked viem, ze ideme s kamosmi von, som nutena si predtym dat aspon pohar vinka, aby som aspon trosku zapadla to ich tempa popijania. A zamerne si davam vzdy vino, lebo to sa nemusi rychlo vypit, za to pivo zvacsa ano. Najbsurdnejsie na tom vsetkom je ten fatk, aspon ja to tak vnimam, ze ty ci ja si myslime a bojime sa, ze nam zabehne a to sposobi to, ze nam stuhnu svaly, ktore su zodpovedne za ten prehltaci "akt". Stalo sa mi aj to, ze kedze mam svoje hrdlo take stiahnute a nahodou mi trosku zabehne, tak potom pre mna prichadza chvilka ulavy a na chvilu sa zas prestanem bat...vtedy sa snazim vyuzit situaciu a naliat do seba co najviac :). Ja som s tym bola tiez u doktora, najskor som bola na krcnom, a ten mi hned povedal, ze sa len bojim... tak som isla potom k psychiatricke, ktora mi tento druh strachu potvrdila... uvedomujem si, ze na svete existuje tolko ludi a mnoho z nich trpi takymi fobiami, ktore by sa nam mohli zdat este aburdnejsie ako tie nase.... som clovek, ktory velmi vela nad vsetkym rozmysla a navyse som aj dost citliva, preto pociatocny stav nebol prave najlepsi...castokrat som kvoli tomuto problemu plakavala, pytala som sa seba, preco nemozem byt normalna ako vsetci ostatni okolo mna... ale dnes som na seba velmi pysna, lebo viem, ze sa to zlepsilo, a viem aj to, ze sa to zlepsilo kvoli mne samej.... uz to neberiem tak, ze preco prave ja? ale tak, ze sice mam problem, ale prijala som ho a snazim sa s nim bojovat, uz sa nevzdavam :) len jedno ma na tom vsetkom hneva... blizka rodina a priatel o tom vedia, kamarati vsak nie... a ked mam jeden z tych svojich dni, ze sa mi to proste neda, vtedy mi je luto, ze musim klamat, vymslat si... tolkokrat pozeram na fazulkovu polievocku, ze by som ju ocami zjedla, ale poviem, taku ja nemam rada, alebo ze polievky nejem, alebo sa snazim vyjest len to huste...ale ked si predstavim, ze by to mali zas vsetci o mne vediet, jedlo by sa mi snad asi este horsie, lebo vsetci by na mna skumavo pozerali, ako jem, ci to prehltnem, ako sa pri tom citim..clovek je tvor zvedavy, darmo...;) vsakze? takze najlepsie je to podla tak, ked to kamosi nebudu vediet a hotovo..dufam, ze sa raz dostanem na tvoju uroven, a bude to dobre aspon na 90 %... na 100 % byt nemusi :)
prajem este vela trpezlivosti, a mozes sem tam napisat, ako sa ti dari ;) rada si to precitam
pekny den!
budedobre
 
Príspevky: 2
Založený: Po Apr 28, 2014 6:59 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod Stan » St Apr 30, 2014 3:05 pm

Ahoj Budedobre :)

Som rád,že si znovu odpísala a že si optimistka.Tak to má byť, pretože medzi nami, náš problém je oproti iným problémom malicherný (aj keď nám sa to nezdá - teda mne zo začiatku sa zdal moj problem najvačší na svete .....a tiež som si aj poplakal ..).Našťastie nám nejde o život a či už dopiješ pohár alebo nie, to by som moc neriešil. Zaujímavé je že ja mávam občas problém dojesť posledné kúsky jedla - teda rozvážnejšie a dlhšie žujem :).
K tej rýchlosti pitia a jedenia - doktor mi povedal a v zásade má pravdu a ja sním súhlasím - prečo sa ponáhľať?
Prečo by si musela piť rovnako rýchlo ako druhí? Aby som sa priznal riešil som to aj ja -asi preto,že som považoval ich rýchlosť pitia a jedenia za normálnu.Teraz na to kašlem jem a pijem si svojim tempom a keď som s druhými a mám problém tak ma pekne čakajú.Je pravda že teraz na mňa čakajú maximálne 5 minút (keď mám" svoj" deň),ale kedysi keď som obedoval aj hodinu tak som im normálne povedal,že nech ma nečakajú a odídu a oni to akceptovali.Lenže to chce všetkým povedať pravdu.Ja som typ človeka, čo nemá problém hovoriť o svojich problémoch,skôr naopak, ak by som to kolegom a kamošom nepovedal ,tak by som si myslel, že oni vidia že sa čudne správam (pomaly jem,pijem) a že ma považujú za divného a hneď by som mal o problém navyše.Ale keď som im o tom všetkým povedal, tak som sa nemusel na nič hrať.Nikto zdôraznujem nikto nemal po tom čo som im o svojom probléme povedal ,akúkoľvek najmenšiu narážku a všetci sa ku mne správali a správajú normálne.Či si niečo poza môj chrbát šuškali to neviem a ani som to nikdy neriešil,lebo ma také veci vôbec natrápia.Ale mňa prezradenie môjho problému "oslobodilo"hlavne psychicky.Inak je tiež pravda, že keby niekto mal nejaké narážky - tak ho vyhlásim za debila :)
Teraz ,keď so čiastočne "za vodou" si chalani už občas zo mna vystrelia - ale v myslia to v dobrom a všetko je to v rámci srandy a ja to akceptujem a tiež sa na niektorých veciach na sebe smejem.
Taktiež dobre poznám ten pocit zabehnutia po ktorom sa ti uvolnia svaly a môžeš chvílu piť plnými dúškami.Akurát že ja by som to nevolal zabehnutie u mňa to bol len taký náznak alebo skôr pocit po ktorom som sa na chvíľi odblokoval a rýchlo som pil aby som ostatných dobehol.Medzi nami totálna blbosť lebo keď nie sme smadný prečo máme piť nasilu? Aby sme niekoho dobehli? Však ani medailu nedostaneme.... :).Dnes si pijem svojim tempom.Je pravda,že už je skoro rovnaké ako u ostatných ale boli časi keď oni vypili napr. 5 pív a ja len jedno.Ale keďže všetci vedia o mojom probléme nikto sa necudoval ani mi nič nehovorili.Skôr to bolo o mne ,že ja sám som chcel byť ako ostatný,lebo ja sám som sa cítil blbo.Čiže zasa je to len o našich hlavách ..... :)

Ozaj keď budeš mať nejaké otázky ohladom našej fóbie alebo niečo budeš chceť odkonzultovať - aj keď sa ti to bude zdať ako hlúposť - kludne sa ozvy.Keď budem môcť rád pomôžem.Mám s touto fóbiou bohužiaľ bohaté skúsenosti :)

Stan
Stan
 
Príspevky: 24
Založený: So Dec 07, 2013 2:11 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod monika1411 » St Máj 07, 2014 12:33 pm

Ahojte spolubojovníci :D Ozývam sa opäť, ale teraz už s úplne iným pohľadom, je takmer rok odvtedy, čo mám problém s prehĺtaním, ale musím povedať, že sa to zlepšilo oveľa, teda je to o 99% lepšie, samozrejme, ako ste spomínali nedá sa to úplne vymazať, vždy to je prítomné niekde v podvedomí, ale teraz už zjem všetko:D (teda možno ťahajúci sa syr nie)ale som šťastná, že môžem sa normálne najesť, dokonca si jedlo aj vychutnať, a ešte jeden bonus- ešte som aj pribrala, takže si môžem opäť obliecť veci, ktoré som kedysi nosila :D myslela som si, že tento problém je neriešiteľný, ale teraz viem, že sa dá prekonať, resp. potlačiť na takú úroveň, že mi neznepríjemňuje život.......veľmi mi pomohol môj súčasný priateľ a jeho rodina...cítim sa pri ňom isto..keď som s ním necítim strach z ničoho.....občas ked som sama, je to o čosi horšie, najma ked pri men nikto nie je,,lebo ešte stále mám strach, že ak mi náhodou zabehne...ale snažím sa vždy niečo vymyslieť, aby som sa rozptýlila ::D:D tabletky síce ešte beriem, ale nemám pocit,, že to ovplyvnili oni, tie mi možno zlepšili náladu, resp. dostali ma z toho najhoršieho, ked tento problém začal....prajem vám veľa zdravia a úsmevu :P
monika1411
 
Príspevky: 15
Založený: Pi Aug 02, 2013 10:20 pm

Re: strach z prehĺtania

Odoslaťod Stan » Po Máj 12, 2014 7:32 am

Monika, naozaj si ma touto správou potešila. Držím palce nech Ti to vydrží.
Stan
Stan
 
Príspevky: 24
Založený: So Dec 07, 2013 2:11 pm

PredchádzajúcaĎalšia

Naspäť na Úzkosť a strach

cron