strach z prehĺtania

[Stan]

Ahoj Ivana.
Je mi veľmi ľúto, že máš také problémy, akými sme si všetci ,čo tu dali príspevky prešli.
Nie som doktor a poviem iba svoj názor. Ak si bola u doktorov a urobili ti vyšetrenia a nič ti nenašli, tak potom máš ten istý problém, ktorý som mal Ja. Je to potom všetko len v psychike. Hovoríš ,že myslíš pri jedení na niečo iné ... problém je v tom, že v podvedomí stále myslíš na to že máš problém s prehĺtaním - viem o čom hovorím, pretože som si tým prešiel.
Ja bohužiaľ nemám návod ako to jednoducho prekonať , ale viem jedno - ak nemáš "iný" zdravotný problém tak si musíš uvedomiť že ten problém si vytváraš v hlave sama (u mňa to aspoň tak bolo - sám seba som tak vystresoval a presvedčil že mám závažný problém,že som dokonca nevedel prehĺtať vlastné sliny). Treba si aj uvedomiť, že dostať sa z tohoto stavu nejde zo dňa na deň (bohužial).Dobrá správa je, že som presvedčený že ti to časom prejde , tá zlá že to dlho trvá a aspoň mne sa to zopárkrát aj vrátilo ( ale už to nebolo tak zlé ako kedysi - asi to bolo tým, že už som vedel o čo ide a o čosi ľahšie som sa s tým vyrovnával).
Preštuduj si našu komunikáciu tu a verím,že nájdeš niečo čo ti pomôže. Napr. jan má tiež svoj systém ako to prekonáva, ktorý je viac "hmatateľný" a verím že je účinný : robiť cviky(viď príspevky) - veriť že pomáhajú (a oni naozaj pomáhajú) - zbaviť sa strachu - vrátiť sa do "normálu ... a zase sme pri tom že je to len a len v hlave.
Jednoducho musíš si uvedomiť ,že žiadny reálny problém neexistuje ale si si ho vytvorila sama v hlave. Ale vymazať ho z hlavy to bohužiaľ nie je vôbec také ľahké, ale zasa to nie je až taká "tragédia" a nepoznám našťastie nikoho, ktorý by sa časom z toho nedostal. Držím palce, aby si to zvládla čo najrýchlejšie.

[Dominika122334]

mna trat to iste zacalo to pred rokom znicoho nic sedela som u lekara a naraz som nemohla pit zlakla som sa a trvao to mesiac dva kym som sa vyrovnala a teraz to zacalo zas presne o rok spomenula som s ake krastne bolo zit beztoho mam oba 18 a zacalo to ked som ml ib 17 cely zivot ma ty dokazeny ako si uzijem vlastnú svadbu?? ved nemozem zjest nic radaej nejem ako jest zo stresom potrebujem a tym skoncovat raz a navzdy navzdy nic viac nechcem

[Dominika122334]

Bojim sa ze sa tpho nikdy nezbavim naozaj chcem mat deti rodinu svadbu a toto co sa robi v mojeje hlave ma obmedzuje az príliš ai neviete aka som rada ze su lusia ako ja ..

[Stan]

Neboj sa - prejde to. Dlho to trvá , ale prejde to. Nájdeš si svoj spôsob ako to prekonať. (Ja som sa napríklad desil obeda - lebo toho bolo veľa na tanieri - tak som jedol častejšie a menej) - tým pádom som mal menší stres , menší stres znamená menší strach a časom ten strach úplne prešiel (ale to bol len príklad, niekomu pomáhajú cvičenia na prehĺtanie druhému zasa niečo iné, ja som si aj opakoval že namám žiadny problém - tých možností je veľa). Človek je mimoriadne flexibilný tvor a tak ako si si vytvorila stres tak si aj vytvoríš mechanizmus ako sa ho zbaviť - upozorňujem ale že to nefunguje ako lieky a že ti zrazu bude lepšie. Pomaličky pomaličky sa to bude zlepšovať až sa dostaneš do stavu, že už to nebudeš vnímať ako veľký problém a neskôr sa to dostane do akceptovateľného normálu resp. len si zaspomínaš aký problém si kedysi mala. Len NESTRESUJ SAMA SEBA - uvedom si že tým si naozaj nepomôžeš.

[Dominika122334]

To ze sa mi to stalo uz pred rokom a akosi to zmizlo a teraz ked povedali ze mame rodinnú oslavu tak som si na to spomenula a koniec prialo to namna zas nechapem ako si moze clovek toto v hlave myslieť keby mi pred rokom niekto povdel ze toto existuje tak sa na tom zamejem :/ ale teraz rodina o tom nevie priatel mi na to povedal ze to nechapem co ho chapem :/ to nepochopi niekto co to nezaziva ... to je take obmedzenie a uz ani nehovorim kolko som schudla je to hrozne noc nechcem viac ako zit v normalnom zivote najkrajsi vek v zivote si takto dokazim asi nik tu nema 18 ..

[Stan]

Pokazis si ho jedine, tak že si budeš myslieť že si ho pokaziš. Ak si to už raz mala tak to znovu prekonáš. Znovu opakuje že to trvá dlho ale nepomôžeš si, keď sa budeš trápiť. Jednoducho to treba zobrať ako fakt nie ako tragédiu , lebo strachom a ešte väčším strachom to neprekonáš - toto si treba uvedomiť. Tak ako si vieš trénovať svaly, tak vieš natrénovať aj myseľ, aby prestal vnímať prehĺtanie ako hrozbu.Povieš si, že je to blbosť ale skús pozitívne myslenie (napr.o nič nejde, nemám žiadny problém ... atď - toto ale funguje ak tomu veríš a pravidelne si to myslíš)
Pretože citujem "problém s prehĺtaním začína v ústnej dutine. Tu si ako v jedinej časti procesu prehĺtania uvedomujeme, že čosi máme v ústach a ideme to prehltnúť" a presne o to ide.Náš strach začína v momente ,keď si dáme niečo do úst a ideme jesť, piť .... nastáva panika a snažíme sa mozgom ovplyvniť inak aický proces ostatných fáz prehĺtania. Čiže ide o to naučiť sa nevnímať prehĺtanie ako hrozbu na začiatku procesu prehĺtania. Zjednodušene povedané ak vypneš "mozog " telo sa aicky postará o prehltnutie (teda ka nemáš iný fyzický problém). Ale naučiť "mozog" aby nevnímal prehĺtanie ako stres, to je fuška, lebo musíš presvedčiť sama seba.Na záver ešte jeden tip, ktorý pomáhal mne - pred prehltnutím som sklonil hlavu a občas ju aj vytočil do strany - ja som to robil tak nejak sám od seba ale údajne to má aj reálny dôvod - lebo je to najkratšia cesta a údajne najjednoduchšia cesta ako dostať jedlo ďalej.
Keď to zjednoduším, tak náš problém spočíva "len" v tom , že chceme mozgom (pretože máme strach) kontrolovať aj inak aický proces prehĺtania.Čiže ak prestaneme chcieť kontrolovať tento proces - problém zmizne.

[Dominika122334]

A môžem sa opýtať koľko to trvalo vám ? Ten problém nevimizne nikdy :/ tým som si ista a už som sa milinn krat nasrala a povedala si dosť a bolo to ešte horšie .. mňa nebaví žiť s takou debilinou nechapem odkiaľ som to nabrala .. nemožem normalne žiť akoby som toho nemala málo. Ja viem že b som nemala na to myslieť ale nejde to vobec.. možno myslim nato že sa to vráti a tým je koniec :/ .. nepomaha mi to keď vidim ako každý je normalne a ja stresujem pre uplnu hluposť uuuuplnu ... aspon keby som mala 90 rokov je mi to jedno ale 18 a doživota sa zožierať týmto? . smiešne

[Stan]

To je presne ono. Stále myslíš na to,že si ešte mladá a že sa toho "nikdy" nezbavíš. Ale ja som dôkaz toho že to ide. Na rovinu trvalo mi to dlho - pretože sa mi to vracalo. 1 x som to mal tuším týždeň. Najhorší bol myslím druhý krát, keď som výrazne schudol a nemohol som prehĺtať ani sliny, nevedel som čo mi je ,chodil som po doktoroch, nič mi nenašli (našťastie), kamarát doktor mi hneď povedal, že je to psychického pôvodu, ale odborníkov na tento problém nepoznal.Je jedna ambulancia v BA , ktorá sa tým údajne zaoberá - bol som tam a už by som to nikomu neodporučil (možno som mal smolu len Ja a druhým sa dostalo odbornejšieho prístupu - celé ich vyšetrenie bolo: že mi dali sondu cez nos a pozorovali ako prehĺtam skonštatovali,že nemám fyzický problém, potom jeden z doktorov so mňou hovoril asi 20 min o stresujúcom spôsobe života a bla bla bla ).Keďže som bol na tom fakt biedne, tak som sa rozhodol skúsiť pozitívny prístup. Ako debil som si opakoval, niečo v tom duchu , že to nie je problém (našiel som to niekde na internete) - presnú vetičku si nepamatám - inak funguje to podľa mňa na princípe 100x opakovaná lož sa stáva pravdou.Snažil som sa nestresovať pred jedením. U mňa nebol problém raňajkovať to bolo v pohode, ale obed a večera - to bol horor. Toto u mňa trvalo cca 7,8 mesiacov - už si to presne nepamatam ale ak si pozrieš históriu diskusie už som o tom hovoril. Ale zasa to nie je tak že 8 mesiacov to bolo rovnaké. Po pár mesiacoch sa to trošku , máličko zlepšovalo,potom zasa sa to oniečo zlepšovalo a asi za 8 mesiacov som prišiel do stavu, že som nejedol tak ako kedysi ale som sa nestresoval.
Potom sa mi to vrátilo 3x - to trvalo rovnako dlho , ale už to nebolo také kritické ako druhý krát. Momentálne som v stave, že som sa vrátil na 99% do normálu ako pred "chorobou". Jediný rozdiel je, že nejem tak rýchlo.
Čiže ver mi, že sa toho dokážeš naozaj zbaviť.Mne ešte pomáhalo :a)fyzická aktivita: Napr. nevedel som piť ani vodu z fľaše - ale napr. po futbale keď som bol spotený a smadný tak som pil uplne bez problemov (asi som mal čistú hlavu a pil som aicky, bez toho aby som nad tým premýšlal). Dobrý tip dal aj Jan:b) pri výdychu prehltnúť. Ja som s tým mal zo začiatku problém,nešlo mi to a myslel som si že to je blbosť, ale pri tomto treťom raze mi to fakt pomohlo.Zase ide o to,že keď vydychuješ je fakt problém sa zadusiť jedlom a takto pomaličky pomaliiiiičky sa zbavuješ stresu z jedenia. Ale znova neočakávaj od toho, že začneš používať tento cvik a hNEĎ JE PO PROBLéME .Najlepšie je skombinovať pozitívny prístup ( a nehnevaj sa na mna ale myšlienky typu mám 18 a nikdy sa toho nezbavím - majú fakt ďaleko k pozitivizmu). Ja to vidím úplne inak ako Ty. Si ešte tak mladá,že v tvojom tele sa ešte môžu diať - podľa mňa - výrazné chem procesy a tie môžu ovplyvňovať aj psychiku úplne kludne sa môže stať, že keď sa dostaneš do "normálu" tak sa ti to už nikdy nevráti.Človek dokáže všetko čo chce. Keď sa budeš chcieť naozaj zbaviť problému s prehĺtaním a začneš tomu veriť, že to ide tak to je len otázka času kedy to dokážeš. Znovu ale zopakujem, najskôr treba mať všetky vyšetrenia od doktorov, či nemáš iný zdravotný problém. Čiže ja som bol okrem iného u :1/ Gastroenterolog - fajná sonda do žalúdka 2/Vyšetrenie štítnej žľazy a samozrejme u všeobecného doktora. Ak ti nič nenájdu tak si NAŠA a vitaj v klube vyvolených.

[Dominika122334]

A vy máte rodinu ?? čítala som už dávno tieto príspevky a tam ste písali že máte okolo 30-40 rokov. A tiež nechápem ak je to u vás tak že to už moc ani neriešite a je vám Fajn prečo tu vždy každému odpíšete?
Ja viem že tým že budem myslieť na to že som mladá atd tým to do poriadku nedám ale je to pravda ak sa mám týmto zožierať celý život tak ma taký život ani nebaví :/ už milión krát som sa nahnevala a zaťala že na to už myslieť nebudem atď a vždy príde bum a ja proste nemôžem
A určite to nieje iného pôvodu ako psychického tým som si milión % istá. Rozmýšľala som navštíviť psychológa poprípade psychiatra ale ako píšete vy 20 minútove omáčky ktoré mi pomôžu sa nad tým iba zamyslieť no môj problém sa tm nevyrieši všetko je to o mysli o človeku vnímaní.
a tú fyzickú aktivitu to pomáha aj mne .. ja napr. keď som doma alebo u priateľa ale že tam je iba on porpípade moja mama je všetko okej ale keď je dookola viac ľudí akosi začnem myslieť na to čo ak sa budem dusiť a oni sa budu pozerať a ja sa zhodím a budu o tom hovoriť toto mam v hlave. Vždy keď je pri mne môj priateľ cítim sa taka chránena že on mi pomôže aj keď to tak nemusí byť.
Chcem tento môj problem / ťažkosť zvládnuť. A žiť krásny život.
Ďakujem vám za všetku pomoc !!

[Stan]

Rodinu mám. Deti sú už dospelé. Najmladšia má 18. Ja už problém s prehĺtaním nemám / aspoň zatiaĺ a dúfam, že to tak aj zostane/. Odpovedám na všetky maily a to preto , lebo viem ako sa asi všetci cítite, pretože som to sám zažil a sám som si zažil aj to psychické "peklo". Mňa vtedy povzbudila každá jedna rada a už neviem ,ktorá veta z ktorého článku u mňa spôsobila to, že som si začal - pomaličky - od toho strachu odvykať.Nikdy nevieš ,čo spôsobí to,že to pomaličky začneš prekonávať. Ťažko sa to opisuje ale ten správny moment spôsobí, že si nejako hlboko v mysli uvedomíš ,že ti nič nie je a od toho bodu sa to začne zlepšovať.To uvedomenie bude ozajstné a nie len také predstierané .Fakt sa to blbo opisuje. Ak sú u teba chvíle keď je všetko OK tak potom na 100 % tvrdím, že sa z toho dostaneš. Skús to s tým vydychovaním pred prehltnutím. Ja som zi na to zvykal asi týždeň možno trochu dlhšie.Zo začiatku sa mi zdalo, že mi to nepomáha a že skôr mi to môj problém zhoršuje, ale potom som si ma ten "rituál" tak zvykol, že spôsobil to, že sa mi prehĺtanie vyditeľne zlepšilo.
Ak ti to nepomôže, skús aj psychológa (tu niekde bolo povedané, že nejaký špecialista je tuším na Záhorí) - možno to je cesta pre teba ..... na každého pôsobí niečo iné pretože každý sme iná povaha.