strach z prehĺtania

[Dominika122334]

 Ani si neviete predstavit akp silou mocouu chcem na toto zabudnut no cim viac sa snazim tym viac je to horsie .. ono jeden den je to okej druhy je to tak ze si poviem o boze moj idem jest niee .. stale si to opakujem a vzdy myslim na to ake to bolo ked všetko bolo normálne a potom sa rozplacem a zavriem do izby .. problem je ten ze ked som to povedala sestre zacala sa smiat ze ci mi sibe ze som už načisto hlupa takze radaej to nepoviem nikomu ako počúvať odpovede typu ze som labilne hlupa atd. ... radsej sa opýtam ľudí co maju s tym skúsenosť. . Ja si myslim ze je rozdiel zmyslanie chlapa dospeleho a 18 rocneho dievčaťa ktoré je este nedospele a nevie co chce v živote. . Bojim sa ze ked budem mat rodinu ze nebudem spravna matka a budem sa len stale opúšťať a pripisovat si blbe veci typu ze sa zadusim atd ... :/ nevie. Kde mam začať najskor úzkosť  (problém z dýchaním od 14 rok.) Potom toto a potom mi povedia ze mam mozno sklerozu ja nevladzem bojim sa ze toto cele nezvladnem toľko krat som myslela na smrť ze tp vzdám no nemohla by som ublížiť priateľovi rodine nechcem aby sa kvoli hlupakovi ako ja trapili :/ moje problemy musim so och riešiť aj ked nemam ani potuchy ako a kde začať moj hlavný ciel je mať rodinu a byť matkou .. skvelou mamou Ďakujem za to ze ste mi odpisali cennim so každý jeden prispevok .. a vase deti môžu byť hrde na vas

[Stan]

Ahoj.
Je mi ľúto,že máš stále také problémy. Mám pocit ,že si dosť nešťastná, ale vždy je možnosť vyskúšať niečo nové. Napr. skús tú psychológickú ambulanciu tuším zo Záhoria, ktorá sa na toto špecializuje.Nie je to žiadna hanba, ja som to tiež skúsil ale v Blave. Treba len nájsť niečo, na základe čoho si začneš viac veriť, že to zvládneš a potom to už pomaličky pôjde.
Plakať je normálne - plakal som aj ja. Reakciu tvojej sestry nebudem ani komentovať, ale ani ju neodsudzujem, lebo aj ja som bol mladý a .... neskúsený. Báť sa do predu, že nebudeš dobrou matkou.... to by som neriešil.Veľa matiek sa vôbec nestará o to akými sú matkami a ty ešte nie si matkou a už máš starosti.Z toho mi vyplýva, že budeš dobrou a starostlivou matkou .Nesmieš sa stále všetkého báť - to potom do toho môžeš zahrnúť všetko od zemetrasenia až po tretiu svetovú .....

Skús občas použiť prístup "take it easy". A skleróza - tak tú ja mám určite a čo ti poviem- môže to mať aj výhodu, časom možno zabudneš ,že sa bojíš prehĺtania :):).

P.S. určite nie si "Hlupák". Keby sme o každom človeku, ktorý má problémy povedali, že je Hlupák tak sme HLÚPI VŠETCI.

S heslom: Lepšie s Parkinsonom rozliať ako so Sklerózou zabudnúť vypiť - Stan

[Dominika122334]

Určite ma to stále trapy pretože toto spôsobuje taký diskomfort pretože nemôžem isť jest medzi ľudí ja neviem ako si to mam vysvetliť prečo také niečo prišlo .. a neviem ani ako to vymizne .. či samo alebo naozaj nikdy chcem sa vrátiť do normálneho života no nejde to stále keď niekde prídem na to myslím. Tak strašne chcem ísť na dovolenku no čo z toho keď cestou by som neprehltla od strachu ani sliny proste nikdy nepochopím že niečo ako toto existuje príde mi to úplná blbosť ale neviem to dať zo seba von ten pocit ..
A to take it easy by som naozaj mala použivať .. proste doma je to iné a v momente ako som na nášteve u cudzích v reštaurácii koniec strach napätie... a toto nechcem vždy som sa tešila na oslavy na svadby teraz? trpnem aby som nemusela isť a presne tohto sa chcem zbaviť .. chcem isť na Vš no kvôli tomu nemôžem ..
A tie psychologičky v Malackách sú 2 jednej som písala ona sa tým nešpecializuje a ta druha neviem ale je to dosť Ďaleko keďže ja bývam na úplnom severe SK.
Stačilo by mi keby bol niekto taký istý so mnou a spolu by sme to prekonali no som na to sama a každý si je v pohodke ..

[Stan]

Prečo máš také problémy to naozaj netuším. Myslím si že nikto z nás netuší prečo sa mu to stalo.Jedno však viem určite. Prejde to vtedy,keď sa prestaneš pozorovať pri prehĺtaní /vtedy to necháš na "aiku" a prestaneš do toho zapájať mozog../. Nejsť na dovolenku, nejsť na školu je totálna blbosť. Zoberme si to matematicky. Zoberiem seba ako príklad.Jem na raňajky, obed a večeru.S raňajkami som väčší problém nemal. Zjedol som ich tipujem za 10 minút - rátajme 20 minút. Obed to bol oriešok 45 min až hodina , rátajme hodinu, Večera nech rátame 40 minút. Reálne máš problémy 20 minút Raňajky, 60 minút obed, 40 minút večera.Spolu sú to 2 hodiny. Zostáva ti zvyšných 22 hodín.Prečo si ničiť 22 hodín neužitočným rozmýšlaním nad problémom prehĺtania? Však nemás /aspoň verím/ žiadne iné zdravotné problémy.Nemá význam ani zmysel sa 22 hodín nad tým trápiť. Myslím si, že toto je možná cesta. Naučiť sa na 22 hodín "normálne" žiť - myslím tým bez analyzovania prečo sa to stalo práve mne, prečo nemôžem prehĺtať ,bez strachu,že budem musieť zasa jesť atď.Keď toto dokážeš , tak potom si /podľa mňa / na najlepšej ceste ako si poradíť aj s tými zvyšnými 2 hodinami. Apropo zvyšné 2 hodiny: jeden z dôvodov, ktorý apoň mne prispieval k stresu bolo , že nejem ako ostatný ale omnoho dlhšie. No a čo? spätne keď sa na to pozerám, je to naozaj pekná hlúposť stresovať sa kvôli tomuto pffff. Skús sa zamyslieť nad tým čo som napísal. čo by dali za to mnohí ťažko chorí ľudia keby mohli každý deň 22 hodín žiť normálne? Nemá zmysel pýtať sa prečo sa to stalo práve mne.Radšej sa spýtaj, aký význam má kvôli cca 2 hodinám problémov stratiť celý deň /a ešte k tomu sú tie problémy v podstate vymyslené nami samými ) /

[Needweed]

Ahojte,
ani neviete, ako sa mi uľavilo, že som našla túto diskusiu! Ja mám tento problém približne 7 mesiacov..pamätám si presne deň, kedy sa to u mňa objavilo a odvtedy sa s tým potýkam takmer dennodenne (občas mám "lepšie dni" a viem sa relatívne normalne najesť). Taktiež mi problém nerobia raňajky, ale po zbytok dňa musím jedlo zapíjať.. (ešte mi nerobí problém jesť keď som opitá, ale to pochopitelne nemôžem byť stále:D) a proste ma prestáva baviť jesť - a to už je čo povedať, lebo ja si dobré jedlo rada vychutnávam
Nechcem od Vás žiadne rady - dočítala som sa toho vo Vašich príspevkoch dosť - len som mala potrebu sem tiež prispeť, pretože ma táto diskusia akosi naplnila optimizmom, že to nie je problém, ktorý by som časom nevedela zvládnuť a hlavne že v tom niesom sama:-)
Ale predsa ma napadla jedna otázka...keď je táto "porucha" psychického charakteru, myslíte, že by pomohlo dopátrať sa ku koreňu veci? že aký konkrétny psychický problém (stres, depresie, potlačovanie emócií, blabla...) spôsobil, že to vyústilo až do týchto problémov s príjmom potravy a že rozlúštenie toho konkrétneho problému by zároveň pomohlo odstrániť poruchy prijímania potravy?

[Stan]

Ahoj Needweed.

Najskôr mi dovoľ pochváliť tvoj nick . Aj keď si myslím, že vhodejší by bol needswallow .

Teraz k tvojej otázke. Presne nad tým som svojho času uvažoval aj ja. Prišiel som však k záveru, že to asi nebude jedna konkrétna vec, udalosť, stres... . Myslím si, teda budem hovoriť o mojom prípade, že je to aj v tom, aký som typ človeka t.j. všetko dosť intenzívne "osobne" prežívam... udalosti /napr.nejaké neúspechy/, ktoré ostatní berú ako banálne ,som často bral dosť osobne ... ako nejakú formu môjho zlyhania a pritom moje okolie ani len nezaregistrovalo nejaký problém resp. neúspech, atď. Tak isto som sa veľmi "pozoroval", napr. keď som bol v lese a našiel som si prisatého kliešťa ,tak som sa bál, aby ten kliešť nebol infikovaný..som to riešil aj dva dni Bolo by to naozaj na dlhý rozhovor ... .

Preto si myslím, že mne pomohlo brať život viac " easy". Prestal som analyzovať otázku prečo Ja? , a prestal som považovať problém s prehĺtaním za problém a hlavne prestal som sa neustále "pozorovať". A tým som si asi prešiel nejakou vnútornou zmenou a asi som týmto mojím novým postojom "odstránil" problémy z minulosti /možno môj problém bol, že som vo všetkom videl problém ... Naozaj som ťažkosti s prehĺtaním začal v hlave " ignorovať" a presvedčil som sám seba ,že o nič nejde /kua ale v skutočnosti fakt o nič nejde / a postupne to prešlo. Prestal som zbytočne riešiť kopu blbostí napr. kliešťa vyberiem , vydezinfikujem ranu. Tým som urobil maximum čo sa dalo a výsledok neovplyvním tým ,že budem meditovať dva dni nad tým ,že čo keď náhodou .... .
Ten príklad s kliešťom, je asi dosť blbý príklad, keď ono sa to ťažko vysvetluje aj ústne a nieto ešte písomne .

[weather91]

Ahojte.Precitala som si tuto diskusiu a som rada ze nie som v tomto sama. Prvykrat sa mi to stalo pred deviatimi rokmi trvalo to par mesiacov a ani neviem ako som sa z toho vysomarila.Nedavno ten kolotoc zacal odznova a spustacom bolo ze som zle prehltla tabletku a uz problem bol na svete. Snazim sa na to nemysliet ale cim viac sa snazim tym je to horsie. To je taky diskomfort..... Dufam ze to prejde nejakyn sposobom....Milujem jedlo a chcem si ho konecne vychutnat a nie mat strach ze mi zabehne atd ..... Stan mohol by si napisat ako sa ti to podarilo ? .....

[Stan]

Ahoj Weather.

Skús si prečítať celú históriu príspevkov. Tak získaš ucelenejší obraz o tom ako som sa Ja vysporiadal s týmto problémom.

Žiaľ neexistuje univerzálna rada ako sa s tým vysporiadať. Ja len hovorím za mňa, že v hlave sa mi to začalo a hlavu som musel presvedčiť, aby viac neblbla .

[monika1411]

Ahojte, všetkým čo majú ešte problém s prehĺtaním držím moc moc palce, lebo viem aké to je tažké a v danej situácii sa zdá človeku že už nikdy nebude môcť normálne jesť... Chcela by som Vám povedať, že naozaj sa to dá zvládnuť, chce to čas ale ide to, som toho živým príkladom. Pred 3 rokmi som bola natom naozaj zle, a teraz mam o 10 kíl viac, užívam si jedlo, dokonca zvládam prehltnúť tabletky- vcelku (obrovské kapsule nepočítam ):D Takže bojujte, a v pohode sa môžte pýtať, rada odpoviem...Hoci problemy s prehltanim nemam, mam ine problemy, no snazím sa bojovať, musím

[weatherwe]

Ahoj monika. Pridala som tu tiez prispevok ako weather (zabudla som heslo, vytvorila som nove)...posledny cas sa to zlepsilo tym ze jem cokolady aj keksy (hoc s malou dusou) snad som na dobrej ceste .... co bolo u teba spustacom tvojej zmeny?