klamár
Odoslané: Ut Apr 18, 2017 9:52 amDobrý deň,
mám pretrvávajúci problém s hovorením pravdy vo vzťahu. Nový vzťah som začala príliš skoro po ukončení predošlého dlhodobého (proste sme sa stretli a už to bolo). Problém sa objavil už skoro - bohužiaľ som sa v rozhovoroch zmienila opakovane o veciach týkajúcich sa minulého vzťahu. Samozrejme sa to stretlo s nevôľou. Mnohé chyby som urobila z toho dôvodu, že som veľmi ovplyvniteľná a naivná a priniesla som si zlé návyky z minulého vzťahu, kde som všetko tolerovala a ticho prehliadala. Neuvedomila som si, že to čo som ja dokázala tolerovať, bude niekomu druhému ubližovať ak to vykonám (zmienky sa o minulom vzťahu a ďalšie).
Prvé klamstvo sa objavilo v situácií zo strachu povedať pravdu. Mojou hlúposťou som stále v tej dobe ešte bývala v pôvodnom byte (kde sme žili s ex) a moji známi na návšteve na mňa ušili lesť - zavolali pod zámienkou ex (že potrebuje iba na toaletu). Stretli sme sa teda asi na 3 minúty v danom byte. Ani mi nenapadlo, že mi tou konfrontáciou idú ublížiť a zo slušnosti (a hlúposti) som to stretnutie pripustila. Následne som však zo strachu KLAMALA kto všetko u mňa v ten deň bol. Bála som sa reakcie, že som sa s ex stretla (aj keď nie chcene). Samozrejme vyšla pravda najavo. Bol z toho skoro rozpad rodiaceho sa vzťahu. Prekonali sme to. S ľadmi zo svojej minulosti som postupne prerušila všetky kontakty.
Došlo však z mojej strany k opakovaných chybám a namiesto poučenia sa môj strach odpovedať na otázky týkajúce sa ex a minulosti iba rastie...Som si vedomá, že pravda je jediná cesta a napriek tomu, že to bude nepríjemné, je to vždy lepšie ako klamať. Aj tak ma v danom momente vždy prepadne strach...a podľahnem a zaklamem a obaja v tej sekunde vieme, že klamem.
Je medzi nami extrémne silné puto (inak by sme to už dávno vzdali) a držíme sa. Vzťah je však pred rozpadom mojou vinou. Úplne som jednostranne narušila dôveru. Som absolútne verná a oddaná ALE... nedokážeme sa však vo vzťahu zbaviť toho hnusného poškvrnenia z mojej minulosti, ktoré som zapríčinila. Je mojou absolútnou prioritou budovať náš vzťah a dotiahnuť ho ako rodina, venujem tomu všetok čas aj energiu. Obávam sa však, že je veľmi neskoro. Aké kroky podniknúť sama v sebe aby som prekonala ten strach vždy, keď príde citlivá otázka? Je možné vôbec niečo také ešte zachrániť? Chceme byť spolu, ale ničia nás moje opakované chyby.
Ďakujem za pomoc
mám pretrvávajúci problém s hovorením pravdy vo vzťahu. Nový vzťah som začala príliš skoro po ukončení predošlého dlhodobého (proste sme sa stretli a už to bolo). Problém sa objavil už skoro - bohužiaľ som sa v rozhovoroch zmienila opakovane o veciach týkajúcich sa minulého vzťahu. Samozrejme sa to stretlo s nevôľou. Mnohé chyby som urobila z toho dôvodu, že som veľmi ovplyvniteľná a naivná a priniesla som si zlé návyky z minulého vzťahu, kde som všetko tolerovala a ticho prehliadala. Neuvedomila som si, že to čo som ja dokázala tolerovať, bude niekomu druhému ubližovať ak to vykonám (zmienky sa o minulom vzťahu a ďalšie).
Prvé klamstvo sa objavilo v situácií zo strachu povedať pravdu. Mojou hlúposťou som stále v tej dobe ešte bývala v pôvodnom byte (kde sme žili s ex) a moji známi na návšteve na mňa ušili lesť - zavolali pod zámienkou ex (že potrebuje iba na toaletu). Stretli sme sa teda asi na 3 minúty v danom byte. Ani mi nenapadlo, že mi tou konfrontáciou idú ublížiť a zo slušnosti (a hlúposti) som to stretnutie pripustila. Následne som však zo strachu KLAMALA kto všetko u mňa v ten deň bol. Bála som sa reakcie, že som sa s ex stretla (aj keď nie chcene). Samozrejme vyšla pravda najavo. Bol z toho skoro rozpad rodiaceho sa vzťahu. Prekonali sme to. S ľadmi zo svojej minulosti som postupne prerušila všetky kontakty.
Došlo však z mojej strany k opakovaných chybám a namiesto poučenia sa môj strach odpovedať na otázky týkajúce sa ex a minulosti iba rastie...Som si vedomá, že pravda je jediná cesta a napriek tomu, že to bude nepríjemné, je to vždy lepšie ako klamať. Aj tak ma v danom momente vždy prepadne strach...a podľahnem a zaklamem a obaja v tej sekunde vieme, že klamem.
Je medzi nami extrémne silné puto (inak by sme to už dávno vzdali) a držíme sa. Vzťah je však pred rozpadom mojou vinou. Úplne som jednostranne narušila dôveru. Som absolútne verná a oddaná ALE... nedokážeme sa však vo vzťahu zbaviť toho hnusného poškvrnenia z mojej minulosti, ktoré som zapríčinila. Je mojou absolútnou prioritou budovať náš vzťah a dotiahnuť ho ako rodina, venujem tomu všetok čas aj energiu. Obávam sa však, že je veľmi neskoro. Aké kroky podniknúť sama v sebe aby som prekonala ten strach vždy, keď príde citlivá otázka? Je možné vôbec niečo také ešte zachrániť? Chceme byť spolu, ale ničia nás moje opakované chyby.
Ďakujem za pomoc