Stránka 1 z 2

(Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Št Nov 26, 2009 5:36 pm
od katuška23
Už asi polroka minimálne sa trápim s ťažkými depkami, ja už vážne nevládzem existovať, nedokážem ráno vstať, revem bez príčiny ako krava a to hlavne pre to, že s frajerom sa hádam každý den kvôli mojej žiarlivosti, podozrievam ho každú chvíľu, ktorú nieje somnou..
Normálne keď nieje somnou, myslím si hneď, že nechce somnou byť, že radšej bude sám, trávila by som s ním každú minútu, proste mu nedám dýchať... Žiarlim už len keď sa pozdraví s kamarátkou na ulici viem vyrobiť mu scénu, a pod.. Viem že táto žiarlivosť je už chorobná, ale nemôžem si pomôcť...
Ešte je potrebné dodať, že sa to otočilo len tento rok, predtým to bol on, kto chcel byť stále somnou a ja som tú potrebu až tak necítila, ani som tak nežiarlila, a keď sme neboli spolu, bola som rada, že mám aj chvíľku pre seba..
Teraz, keď som bez neho, neviem čo robiť, neviem sa na nič sústrediť, nedokážem sa ovládnuť, aby som mu nezavolala, potrebujem vedieť každý detail, kde je, s kým, čo robí... Je mi zo seba zle, lebo si uvedomujem, aká som strašná, ale neviem si pomôcť.. Nemám žiadne sebavedomie, asi aj preto, že som dosť pribrala,,, Ja už nechcem byť takáto, lebo naozaj asi čím menej chce on byť somnou...a to dosť bolí... Teraz sa zase hádame, a rozmýšľam, kde je, čo robí... problém je aj, že bývame takmer vedľa seba, a to ma núti ísť sa napr. pozrieť, či má pred domom auto - vždy si vymyslím napr. že som sa bola prejsť,, keď mi povie, že ide spať, idem ho takto skontrolovať...Uvedomujem si, že potrebujem pomoc, ale fakt neviem, na koho sa obrátiť..cítim sa ako najopustenejší človek na svete ktorému už nikto nerozumie...aj ked na to nemám presný dôvod, dokonca aj to žiarlenie je zbytočné asi, iba ak ho privediem k tomu, že to naozaj urobí, že ma podvedie... Obávam sa, že by som nedokázala veriť ani nikomu inému, nielen jemu...Neviem, či sa vomne prejavila nejaká psychická porucha alebo čo... :cry:
Som ako v bludnom kruhu, a už fakt netuším, čo s tým urobiť, peniaze na psychologa nemám... každým dnom čím viac túžim po tom ráno sa už viac nezobudiť a už sa konečne netrápiť... :cry:

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Ut Dec 22, 2009 12:07 am
od alexis007
Neviem ti poradit, no chcela by som radu od teba, ako si pokrocila, ci sa to zlepsilo...ja mam asi ten isty problem a prave u mna zacina, presne to iste ako si pisala ty....potrebujem radu, lebo sa asi zblaznim

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: So Feb 06, 2010 1:40 pm
od moon21
Bože,ja som si myslela,že ja som jediná čo má taký problém.Tiež už nevládzem. Proste mám neuveriteľné depky. Už som začala flákať aj školu a proste on mi povedal,že si ma neváži,lebo mu nedávam dostatočnú voľnosť.že ho vkuse buzerujem. Ale on ma na začiatku vzťahu podvádzal takmer na dennom poriadku.A ja som sa do neho tak veľmi zaľúbila,že mu dokážem odpustiť všetko.A aj keď som mu to odpustila,nedokážem myslieť na nič iné,keď je vonku,len na to,že ma podvádza.Začala som byť agresívna.Rúca sa mi celý svet a ja to už nezvládam.Nedávno som sa dozvedela,že si vymenil s nejakou babou číslo v nejakom bare a proste som vybuchla a strašne sme sa pohádali.Prosím ak máte niekto skúsenosti s takýmto problémom,pomôžte mi.A ten môj priateľ nie je nejak extra pekný,a mne hovoria,že mám určite na 100X krajšieho,ale ja ľúbim len jeho.Prosím pomôžte niekto,lebo neviem ako to zvládnem.

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: So Feb 20, 2010 10:32 pm
od jupikaaa6
ahoj dievcata...
som rada ze som nasla stranu kde som sa aspon trochu nasla aj ja!ale ja mam z vas asi ten najhorsi pribeh...
Moj problem zacal asi v predchadzajucom vztahu, kedy mi priatel ublizoval, klamal, podvadzal, vobec za mnou
nechodil aj ked mi to sluboval a potom sa s nim nedalo skontaktovat...a vela ineho...bola som hlupa ale aj napriek
tomu som si ista ze ma lubil ale bol hlupy a mlady...neskor sme spolu boli v anglicku a tu to bolo horsie lebo ja som
mu vobec neverila a stale som mu pripominala vsetko co bolo..doteraz mam zle sny...tam doslo aj k nasiliu...
neviem chyba bola vo mne urcite vo velkom lebo som to dost vyvolavala drazdila a vedela som aka bude jeho
reakcia...no strasny vztah..taky normalny vztah som nasla tu v anglicku,ja som tu ostala, presla som cez kamaratky a
rozne roboty...az som dosla do jednej kde ma na zaciatku nik nezaujal ale vratil sa z dovolenky supervisor ani moj typ
ale postupne sa mi zapacil dali sme sa dokopy, vsetko bolo krasne..romanticke...ale mne cim dalej tym viac prekazalo
ze flirtoval s mojou kamaratkou vlastne ex!najdolezitejsia je pritomnost...vsetko sa maximalne zhorsilo,ja nenavidim
tu robotu,je nudna,nepaci sa mi tam,a ti ludia...ale nemozem odist nechat ho tam...najma koli tej robote sa hadame...
na zaciatku sa hned vsetko riesilo a teraz tyzden nerozpravame...ja chodim peso do roboty a z roboty...som sama v inej
izbe...a to preto ze nonstop ziarlim...vzdy za mnou prisiel,prosil,sluboval...ja by som pre neho vela urobila..milujem ho
aj ked nieje najkrajsi...ale zboznujem ho...tak preco tie kravy v robote ktore nemam rada a jedna ho urcite chce...proste
chcem aby ich neoslovoval menom,aby bol na ne zly...ja som z toho chora...boze neviem co pisat skor..je toho tak vela...
sme alebo lepsie boli sme zasnubeni a ja som mu uz zas hodila prsten...ani to s nim nehlo..si predstavte uz zas ma zmenil
dakedy som mala dobru robotu a teraz mam zlu v zadu a ony su v predu a aj on tam je a vie ze mi to vadi...predtym sa od nich odtahova a teraz jak keby mi robil na nervy ja musim robit a jedna za nim beha do skladu ci moze ist domov... cumi na ne...robi pri nich blizko,a ja v zadu...raz som pratala a nasla som sponku v posteli ked sme sa pohadali odisiel a neviem kde bol...pribrala som...lebo nervozna jem,mam zle sny ze ma podvadza...a teraz sedim sama a citim ze sa ma ospravedlnit,povedala som mu ze ho nechcem viac vidiet ani poznat ale bol to strategicky krok a tiez som povedala nech v robote za mnou nechodi nech ne kolo svojho stolika v predu kolo tych k...a on tam stal cely den,pricom mohol ist do kancelarie ako inokedy...nie on mne na nervy tam je...ja som chora..viem ze mi vadia normalne veci ale neviem ich zastavit...nechcem aby sa ho dotykali ked daco chcu maju na neho iba zavolat a vobec...nemaju sa k nemu ozyvat!!!som v tom co predtym,som sama bez kamaratok,nikde nechodim cakam ze pride...a on nic...je sobota vecer uz iba zajtra...ak nepride bude pondelok a ja zas budem trpiet v pondelok...nemam sa komu zdoverit a nezda sa mi fer sa dakomu ozvat bo sme pohadani..on si zavola mamicke zaspieva si..abo neviem co a je mu hej...a ja?sama placem...neviem ustupit lebo sa necitim zas ma nazval hlupym deckom,chorou a asi kur...len to nedopovedal...potom som ho videla cumiet...oslovovat menom a nikdy to nerobil ta krava bola za nim v sklade pricom tam nemozme a on na nu mal nakricat ked som sla peso nesiel domou tou cestou ako ja...je cim dallej mudrejsi...uz nemozem...aj by som si daco urobila ale bojim sa bolesti....

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Po Feb 22, 2010 3:20 pm
od moon21
jupikaaa6, no,presne toho sa bojím,že ma zmenil a že už nedokážem nikomu veriť.a čo sa týka násilia,nie ste sami. u nás to tiež bolo tak,že ja som do neho skákala,až nakoniec jedna-dve bitky boli....teda také kvalitné...nedokážem žiť s ním,ani bez neho....proste všetko je zle :cry:

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Pi Júl 30, 2010 8:02 am
od Iff
Ahote baby mám podobné starosti ako Vy no snažím sa ich riešiť .
Tiež som extrémne žiarlivá a niekedy si sama vymyslam katastroficke scenare ´´Co asi robi moj priatel ked nieje pod mojou kontrolou ?´´Predstavujem si katastro
ficke scenare ako ma podvadza atd ....
Samozrejme ze ma to nici a vycerpava tak isto ako jeho .Muz potrebuje volnost ak ju nebude mat utecie a zacne ju hladat u niekoho ineho .
Slecny uvedomte si ze mate svoje hodnoty ste krasne a sikovne ,nedovolte aby Vas ziarlivost znicila .
Ak s Vami partner nechce byt vy ho k tomu neprinutite .
Jedina moznost ako sa da ziarlenie vyliecit je proste s tym PRESTAT ,zakazat si zle myslienky a skoncit s vystupmi .
Pretoze tym ublizujete v prvom rade sebe a v druhom rade patnerovy .
Uvedomte si jednu vec ´´Ziadna dusa nemoze za pocity inej duse ´´.Ste zodpovedne za svoje stastie tak si ho nenicte .
Ja vam osobne odporucam navstivit psychologa mne to pomohla aj pomaha .Psycholog sa stal mojou najlepsou kamaratkou ,viem ,ze on my poradi spravne a vzdy ma vypocuje :P .
Baby vela stastia

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: St Mar 09, 2011 4:13 pm
od simonaaaa
baby aspon si to uvedomujete a chcete to riesit,to je jedno plus inak precitajte si co som napisala na forum ohladne matkinho pribehu alebo niekde tam....mam partnera ktory je chorobne ziarlivy a vam poviem neni to med lizat byt spolu s niekym takym bohuzial on to nechce riesit,ak ozaj nechcete stratit lasku tak sa rychle dajte do poriadku pretoze vam poviem ze u mna sa kvoli tej jeho prehnanej ziarlivosti laska zacina menit na nenavist a viem ze coskoro pride doba ked budem schopna odist od neho aj z tohto statu a mesta kde momentalne zijem........pretoze zit s chorobnym ziarlivcom sa neda,citim sa neskutocne hrozne/zmenila som kvoli nemu cely zivot,nikam nechodim,cely cas aj v praci je vedla mna,ak idem hoc len do obchodu vezie ma,pravidelne kontroluje moj mobil,maily komplet vsetko.....nikdy sa nepozeram na muzov a uz vobec sa neusmievam na nikoho radsej,mam pocit ze som v klietke a ze ma dusi aj napriek tomu ze som neustale s nim stale si nieco najde.....robi ma uz psychicky tak dole ze mam pocit ze ja potrebujem pomoc doktora nie on.....zacala som mat velke zdravotne problemy,a celkovo ma uplne psychicky zdeptal....cize baby pozor co robite tym svojim,,,ja som tu velmi velmi strucne opisala svoje pocity.....take nieco musia mat aj patneri ostatnych ziarlivcov....

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Ne Mar 20, 2011 8:01 pm
od aknaj74
simonka...ja mam ten isty problem ako ty. a vdaka svojmu ziarlivemu priatelovi som sama seba dostala do takej extremnej ziarlivosti ako popisuju dievcata vyssie. je to strasne, co dokaze narobit ziarlivost s clovekom. ja viem, ze moj priatel je tam niekde vo vnutri fantasticky clovek s velkym srdieckom...a ja som nikdy nemilovala nikoho tak ako jeho...ale ta jeho ziarlivost nici vsetke krasne a cim dalej je toho pekneho menej a menej. su len hadky, obvinenia...kontroly...je to naozaj neznesitelne. a pritom on nema najmensi dovod ziarlit. prave naopak...on je ten, co robi vsetko to z coho obvinuje mna! vsetko. skusala som sa k nemu spravat tak ako on ku mne...jedine coho som dosiahla je, ze ma maju v praci za blazna a je... ziarlivu p..u...kym on je v ociach dievcat tyrany, obmedzovany chudacik... navyse..ked som na neho skusala jeho spravanie typu: preco si sa s nou bavil? co s nou mas? tak mi zase len on nadal, ze som chora a ze sa mam dat liecit. nakoniec som sa vo vlastnej ziarlivosti dostala niekam, kam som vobec nechcela. uplne mi zacalo sibat a ja som si uvedomila, ze z neho blbnem, ze to nie je normalne a ze toto nie som ja. nastastie som sa stihla zastavit a aspon ako tak sa znormalizovat. on vie, ze som na neho ani tak neziarlila, len som sa mu pokusala ukazat, co robi on mne. ospravedlnuje sa tym, ze ja znesiem viac ako on. ze som chapavejsia. skusala som vsetko, aby pochopil, ze je pre mna jediny, ale ako pises aj ty...on si uplne uplne v kazdej drobnosti najde chybicku...ako sa vravi "kto chce psa byt, palicu si najde". a ja uz ani neviem, co k nemu naozaj citim. predstava, ze by som s nim zila v jednej domacnosti, je...proste neverim, ze by sa nieco zmenilo. myslim, ze by sa to len a len zhorsovalo. a mna uz vlastne ten clovek viac menej len vytaca...neskutocne moc ma stve ten princip, ze ja som mu verna na 100%, s nikym sa nebavim, nikam nechodim a on robi pravy opak toho co chce po mne a aj tak som len a len ja ta zla. lezie to strasne na psychiku. ja uz nemam co viac pre neho urobit...a jemu to stale nestaci....
a ja sa pytam....kedy on urobi nieco pre mna? pre nas vztah? mozno je velka chyba od nas, ze sme zacali na zaciatku ustupovat a ze sme im boli po voli a vzdali sme sa vsetkeho pre nich. lebo im je to stale malo. a nikdy im nebude dost...
simonka, preco to s nim neukoncis? preco neodides?

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Ut Júl 19, 2011 4:08 pm
od gabesz3
ahojte ..a ja som si myslela,že len ja som takto chora....ja uz tiez nevladzem ...ziarlim na vsetko co je zenskeho pohlavia .....ale niekedy aj mam preco ....podla mna mi uz priatel aj robi naschval ...lebo co som za tie dva roky stvarala co som snim ...no sa mu este cudujem,ze je somnou .....ale zacalo sa to cele aj tak kvoli nemu ...zoznamili sme sa na nete ....a ked sme neboli spolu on tam travil svoj vsetok volny cas ...najprv mi to nevadilo ,ale casom ked mu vyvolavali zeny z netu a posielali fotky o sebe som zacala moooc ziarlit ...posledna nasa prihoda:on je rozvedeny ....jeho ex zije v zahranici ...pred par dnami dosla po syna ,kedze ja som bola v praci ona sa tu citila ako doma ...upratala byt ...poprezliekala postele (to musim dodat ,ze som ich ja cca pred tyzdnom prezliekala)poprekladala veci v satnikoch a aj v mojom ...priatel mi tvrdi,ze co je na tom zle ...no ja si myslim ze ked zije somnou ona take vobec robit nemala ...a uz je ohen na strecho odvtedy sa len hadame nadavame si ...ja ho moc lubim,ale mam pocit,ze vsetko je dobre co robia iny len ja som ta najhorsia ...

Re: (Ne)opodstatnená žiarlivosť, depresie..

OdoslaťOdoslané: Ut Aug 02, 2011 12:21 am
od csibushke
Ahojte u mna pretrváva žiarlivosť už asi jeden rok a prišla som do štádia keď už sama neviem čo som . Viem že som žiarlivá na svojho priateľa a úplne ma to pohltilo.Všade sa pozerám kde on či sa náhodou nepozerá na iné dievča ,stále by som ho len kontrolovala a vedela o ňom všetko každý jeho krok .Ja už vo vnútri viem že to nie je správne ale zatiaľ stým neviem bojovať .Môj priateľ ide na štúdium do zahraničia na 2,5 mesiaca a ja som z toho zúfalá namiesto toho aby som sa tešila sním.Stále sa ho pýtam či mu budem chýbať .Vravím mu čo môže robiť a čo nie a on mi sľúbil že nepôjde na diskotéku že on sa tam ide učiť atď nie je to správne čo robím.Je to už prehnané .Ale mám stále depresie a keď im podľahnem je o zlé cítim sa strašne .Už som rozmýšľala nad psychológom ale viem ,že on mi povie to čo ja už viem .Som si vedomá svojej žiarlivosti ale neviem s ňou bojovať .Pomáha mi keď si zapisujem všetko čo mi príde na um všetko čo ma naštve a potom sa ukludním .Ale takto to Ďalej nejde stratím ho a to by som nerada .Keby tak existoval liek na žiarlivosť :cry: