Samota a bezmovnosť
Odoslané: Po Máj 26, 2014 11:46 amZdravím už od mala som ztp keď som bol malí tak mal som všetko možné a teraz mám retardáciu ľahkého stupňa keď som bol mladší tak ešte ssa to dalo vydržať no teraz budem mať 25 rokov a cítim sa taký sám ano rodičia mi poskytujú všetko možne mam aj facebook atd ale málokedy sa môžem zdôveriť ľuďom na fb čo ma trápi mam meniny nikto si nespomenie okrem pár ľuďom ked im vynadám 
aspoň že na narodky si spomenú ide však o to že každý odo mňa očakáva niečo čo nemôžem splniť som krstný jednému malému chcel som zavarovať no zlyhal som to malé mi prerástlo cez hlavu no našťastie sa nič nestalo chcem napríklad pomáhať rodine z nábytkom no oni robia a ja sa pozerám a potom trochu pomôžem a hneď som unavený predtým som drevo robil aj kasne odtiahol v pohode ale teraz sily mám ale len chvíľu teda keď niečo prenášam tak musím si trochu oddýchnuť a potom zas ja mam aj( zč štítnej žľazy )ale to ma neospravedlňuje hnevám sa na seba že som neschopný a nespoľahlivý a sám ja chcem sa trochu rozprávať z ľuďmi vážne áno ale keď stretnem viac ľudí po kope tak znervózniem a keď vidím nových ľudí tak sa som nervózny začnem sa škriabať na krku skrátka pako sa zo mňa stáva čim som starší tým to je horšie už neviem čo mam robiť ako sa schopiť atd chodím k psychologičke ale tá mi povie buď rád že máš maminu atd ono ja som od ukončenia zakladnej školy doma nemôžem isť sám nikde a keď aj idem tak riskujem že mi naši vynadajú ako keby som bol malé dieťa ale už nechcem žiť takýto život skúšal som chránene dielne ale naši ma tam nechceli pustiť lebo peniaze atd chcel by som patriť niekde kde by ma mali ľudia radi takého aký som kde keď sa niekto opýta že či mu nepomôžem tak nepovedia mu moji blízky (kmotrovci) že som takýto a takýto atd strávil som veľa času tam kde to bolo podľa mňa zbytočne v špec zakladnej škole kde už učiteľky mali zámer ma dať do praktickej teda do pomocnej len preto že sa im ťažilo mi dva krát niečo vysvetliť v škole som sa nechal otĺkať ako taký .... a prečo lebo som si myslel že keď by som išiel do učenia tak by som mal zle známky atd.ya ako to dopadlo no som doma a bez kamarátov skutočných nik ma nepríde pozrieť a ani nenapíše len preto že ako sa mám atd vždy mi napíšu ľudia len vtedy keď niečo potrebujú ale tak niekedy si za to môžem sám že si nedávam pozor na pusu a hovoril som o druhom človeku síce to bola pravda ale viem že sa to nerobí niekedy si myslím že keby si dačo spravím že by mali ľudia odo mňa pokoj možno si to navrávam ale keď som bol včera s príbuznými tak som cítil že som tam ako votrelec síce bolo tam veľa ľudí a aj nebolo miesto tak som sa zobral a išiel som domov bol som pomáhať trosku u jednej rodine čo býva od nás ani nie minutú cesty tak naši mi dovolili že tam môžem byt ale ako som spomínal ten pocit neprajem zažiť nikomu a ja nechcem byt tým čo je len na príťaž to vážne nie tak neviem čo mam robiť? Za odpoveď ďakujem ale aby som navštívil pomoc po mne nechcite lebo navštevujem psychiatričku no ono tam chodím s mamou tak viete si domyslieť že nemôžem sa tam moc otvárať
aspoň že na narodky si spomenú ide však o to že každý odo mňa očakáva niečo čo nemôžem splniť som krstný jednému malému chcel som zavarovať no zlyhal som to malé mi prerástlo cez hlavu no našťastie sa nič nestalo chcem napríklad pomáhať rodine z nábytkom no oni robia a ja sa pozerám a potom trochu pomôžem a hneď som unavený predtým som drevo robil aj kasne odtiahol v pohode ale teraz sily mám ale len chvíľu teda keď niečo prenášam tak musím si trochu oddýchnuť a potom zas ja mam aj( zč štítnej žľazy )ale to ma neospravedlňuje hnevám sa na seba že som neschopný a nespoľahlivý a sám ja chcem sa trochu rozprávať z ľuďmi vážne áno ale keď stretnem viac ľudí po kope tak znervózniem a keď vidím nových ľudí tak sa som nervózny začnem sa škriabať na krku skrátka pako sa zo mňa stáva čim som starší tým to je horšie už neviem čo mam robiť ako sa schopiť atd chodím k psychologičke ale tá mi povie buď rád že máš maminu atd ono ja som od ukončenia zakladnej školy doma nemôžem isť sám nikde a keď aj idem tak riskujem že mi naši vynadajú ako keby som bol malé dieťa ale už nechcem žiť takýto život skúšal som chránene dielne ale naši ma tam nechceli pustiť lebo peniaze atd chcel by som patriť niekde kde by ma mali ľudia radi takého aký som kde keď sa niekto opýta že či mu nepomôžem tak nepovedia mu moji blízky (kmotrovci) že som takýto a takýto atd strávil som veľa času tam kde to bolo podľa mňa zbytočne v špec zakladnej škole kde už učiteľky mali zámer ma dať do praktickej teda do pomocnej len preto že sa im ťažilo mi dva krát niečo vysvetliť v škole som sa nechal otĺkať ako taký .... a prečo lebo som si myslel že keď by som išiel do učenia tak by som mal zle známky atd.ya ako to dopadlo no som doma a bez kamarátov skutočných nik ma nepríde pozrieť a ani nenapíše len preto že ako sa mám atd vždy mi napíšu ľudia len vtedy keď niečo potrebujú ale tak niekedy si za to môžem sám že si nedávam pozor na pusu a hovoril som o druhom človeku síce to bola pravda ale viem že sa to nerobí niekedy si myslím že keby si dačo spravím že by mali ľudia odo mňa pokoj možno si to navrávam ale keď som bol včera s príbuznými tak som cítil že som tam ako votrelec síce bolo tam veľa ľudí a aj nebolo miesto tak som sa zobral a išiel som domov bol som pomáhať trosku u jednej rodine čo býva od nás ani nie minutú cesty tak naši mi dovolili že tam môžem byt ale ako som spomínal ten pocit neprajem zažiť nikomu a ja nechcem byt tým čo je len na príťaž to vážne nie tak neviem čo mam robiť? Za odpoveď ďakujem ale aby som navštívil pomoc po mne nechcite lebo navštevujem psychiatričku no ono tam chodím s mamou tak viete si domyslieť že nemôžem sa tam moc otvárať