Psychológ online fórum - psychologické problémy a témy - poradňa

Mam 30 rokov, nikdy som nemala vztah, nikdy o mna nikto "normalny" neprejavil zaujem. Od malicka som bola ta tucna z dvoch sestier. Nepripadam si skareda, ale postava nie je idealna... Stale zijem s rodicmi a vydatou sestrou a jej rodinou v jednom dome. Stale za mna niekto rozhodoval vo vsetkom, co sa ma tykalo... ziadna samostatnost, neustala opatera rodicov a k tomu nulove sebavedomie... Mam tazku povahu a uvedomujem si to... Ale prejdime k veci... Moja starsia sestra bola stale uprednostnovana a stale sa ku vsetkemu dostala rychlejsie a jednoduchsie... U mamy bola stale za hviezdu, od kedy sa vôbec pamatam, vkuse jej podsuvala peniaze,,, Tu mas ved chodis na VS, aby si nejako vyzerala... tu mas v praci musis predsa nejako vyzerat... Otec bol nastastie iny a nikdy pri nas nerobil rozdiely aj ked niekedy ma problemy v praci a netreba vela aby si zlost vylial prave na mne. Uz pocas strednej skoly som z nejakého vnútorného nepokoja zacala peniaze kradnut matke z penazenky...proste ma to ukludnilo a kupila som si co som potrebovala... Zial ja som sa nikdy od matky nedockala podobného pristupu... Prestala som s nou chodit na nakupy uz na zaciatku strednej skoly lebo som to psychicky nezvladala... Toto si nekupuj v tom si tlsta, toto ta este viac rozsiruje... Po skole som zacala hned pracovat, samozrejme pracu som dostala po znamosti... Matku nikdy nezaujimalo ci mam vsetko, co potrebujem, alebo ci si nemam kupit nieco aby som sa predviedla v praci... Neskutocne ma to ranilo, aj ked som peniaze v podstate od nikoho uz nepotrebovala,,, cakala som, ze jej pristup voci mne sa zmeni... nestalo sa tak, ba este sa to zhorsilo... raz som si od nej chcela pozicat opasok a ked som vysla z miestnosti pocula som len ako sestre hovori, ved zaraba nech si kupi sama... Niekedy sa sama seba pytam na co som sa narodila, preco som tu, ked nemam ani pre koho zit a nic nevzladam... Situaciu nezlepsuje ani sestrin muz, s ktorym nemam dobre vztahy. Ustavicne provokuje, robi vsade neporiadok... nehovorim o tom, ze ustavicne nam vyziera chladnicku, ale oni nijako neprispievaju do domacnosti... Aj ked spravia nieco zle, tak je to v poriadku... Rodicia ponadavaju medzi sebou, ale im nikdy nic nepovedia... Snivam o tom, ze budem zit sama... daleko o vsetkych, ale z môjho platu si mozem dovolit len nejaky spinavy podnájom, navyse by som bola len nevdacnica, ktora je leniva a chce sa vypratat z domu, aby nemusela nic robit... Viem, ze ludia maju ovela horsie problemy ako ja, ale ja to uz nezvladam.... nevidim zmysel v mojom zivote, ziadny svetly bod, nechcem byt len ta leniva dcera, ktora robi poskoka starsej nevdacnej sestre, ktoru pomaly zacinam nenavidiet... Moja buducnost ...stara dievka zijuca s rodicmi az do ich alebo svojej smrti ...