Psychológ online fórum - psychologické problémy a témy - poradňa

Mam 30 rocneho brata ktoremu bola asi pred 5 rokmi diagnostikovana schizofrenia.Tymto padom sa z neho stal polovicny invalid.Lieky ,ktore mu boli predpisane prestal brat( asi dva roky dozadu )pretoze sa mu chcelo stale po nich spat a bol unaveny.Tieto lieky zacal nahradzat alkoholom co sa stalo dennou rutinou.Kedze nepracuje peniaze na alkohol si kazdy den pyta od mojej matky ,ktoru tymto financne aj psychicky ruinuje.Najhorsie na tom je ,ze on si nechce priznat ,ze je alkoholik a o ziadnom lieceni ani doktoroch nechce pocut.Chcela by som len vediet ci sa stym da vobec nieco robit ,alebo sa mame s tym zmierit?!dakujem Emily

Ako vidim asi si budem musiet pomoct sama:((((

citala som ze je dobra spoluzpraca s terapeutom......ale musi to byt terapeut ktory si vie ziskat pacienta, su lieky ktore sa beru raz za tryzden, plus injekcna davka-raz za mesiac, obe treba brat pri vaznejsom, neliecenom

moja mama ma priznkay ako si opisala, ale je to tazie kedze je to moja matka, a ta vzdy musela mat pravdu.....zvedca tuto chorobu maju inteligentnejsi ludia-je to isty typ autizmu, uzavrel sa a neveri nikomu, musi si ho niekto ziskat, zacat mu cerit, je to tazke, lebo stratil zmysel zivota, je mu vsetko jedno a asi si to neuvedomuje...co sa deje...da sa to liesit, treb verit, a dufat.........najlepie je zajst za jeho doktorom, ja chodim za maminim a pytam sa co robit.........lenze jej je takyt neschopny, ze musim nasjt nieco fakt take co by jej pomohlo-niekoho

neviem, tuto chorobu uz musel mat skor, okolo 15 rokov sa zacina rozvijat, u mami to nebolo zretelen, lebo ja som jej verila, kazde slovo, a vznika to vddaka ochladenym vztahom s jej rodicmi-jej mama, bola prisna, veru bola, ziadne keci ako bolo v skole a tak......mali zvierata a pole, takze necitila podporu , musela sama stat na vslnych nohach, a myslim ze je to velmi tazke pre teenegera byt sam v dospelom svete, a zvycajne to rozprudi rochod, ona sa rozisla s muzom, ktoreho velmi milovala, a verila........a potom ani nevedela ako, a otehotnela s druhym-bola bezradna, zufala, nidkto jej nebol oporou, alebo si VELMI VERILA A PADLA NA DNO-----to alebo ono, neviem, ja kao jej dcera je mi tazko posudzovat zivot mojej drahej mami, milujem ju a zaroven som s nou mala najhorsi zivot-bila ma, kopala, nikdy mi velmi oporopu nebola-som vsak silna, lebo velmi skoro som sa do vztahov neponarala.......takymto ludom ani netreba nadvezovat vztahy, lebo prave vztahy su u nich koplikovane, a velmi trpia ked to zlyha, mozu upadnut zasa do repalsu- najlepsie by bolo ho zavriet na psychiatriu, minimalne 2-3 MESIACE, vraj elektrosoky pomahaju obnovit realnejsie vnimanie zivota, ale niekde som citala, ze vdaka sokom niekomu sa zhorsil stav(ALE TO BOL LEN SUBJEKTIVNE HODNOTENIE), SOKY VYMAZAVAJU KRATKODOBU PAMET, ALE AJ LIECIA, URYCHLUJU LIECBU. VELMI DOLEZITE NAJST TAKU PSYCHIATRU, KDE SA PACIENTOVI VENUJU, CELY DEN NIECO ROBI, MA PEVNY PROGRAM,NAJDOLEZITESIE JE ZACAT VRAT LIEKY, LEDNZE SU PO NICH MALATNY, NIUC NEVLADZU ako si pisala.......no moja matka si to nechce pripoustit, chysta sa do prace....no neviem ako tam chce vydrzat,
TREBA LEN VYCKJAVAT, A PRESTAT LUTOVAT OSOBU, AJ KED JE TO BRAT, LEBO V TOM STAVE NIE JE ON, TO JE NIEKTO INY, NEOBAVAT SA ...VYCAKAVAT, A BYT MU OPOROU.....AK NECHCE CHODIT NA TERAPIU, SKUS CHODIT TY A ROZOBERAJ S TERAPEUTOM STAV, A AKO MAS POSTUPOVAt, co mas robit, stan sa mu oporou........

Dakujem velmi pekne ,no ale moj problem je este v tom ,ze ja zijem v zahranici a nemam na veci priamy dosah.Cize je to vsetko na mojej matke no a ona akosi nechce s tym nic robit.Ale musim suhlasit s tym,ze urcite velmi vela ma s tym spolocne v akej rodine clovek vyrasta.Moja mama je skvela,ale chladna-proste nevie dat city najavo.No a vlastne za to nemoze pretoze jej mama bola taka ista.Takze toto mame spolocne urcite.Kazdopadne dakujem a drzim palce lebo ich urcite potrebujete.