Psychológ online fórum - psychologické problémy a témy - poradňa

Dobry den
mam 18 rokov, liecim sa na hranicnu poruchu osobnosti a socialnu fobiu. Pred par mesiacmi sa moj stav zacal rapidne zhorsovat. Vsetko okolo mna sa znenilo, zrazu su vsetky veci okolo nezaujimave. V minulosti som mala vela zaujmov, bola som uspesna v skole, chodila som na rozne sutaze. Teraz je to ine. Veci, ktore ma niekedy zaujimali su teraz, nudne, nezalezi mi na nich, nenaplnaju ma, nedava mi zmysel ako ma niekedy mohlo nieco take zaujimat. Rovnako aj vztahy s ludmi ochladli, nic mi neprinasaju, su falosni, pri mne sa tvaria, ze ma chapu a za chrbtom ma ohovaraju. Aj ti, co ma nepoznaju sa na mna divne pozeraju ked okolo nich prechadzam. Vidia na mne, ze som ina ako oni. Potom ma to vie strasne rozculit a prichadzaju na mna zachvaty hnevu, ktore ako vzdy v sebe udusim a snazim sa ich neprejavovat navonok. Po par hodinachmam znova skvelu naladu a tak sa to strieda.
Rovnako ako sa zmenili tieto veci zmenil sa aj vzhlad sveta okolo, najprv som si myslela, ze ho chybne vidim ja ale coraz viac som presvedcena, ze ja ho vidim spravne a ostatni ho tak nevidia. Nemozem povedat, ze ho vidim stale inak ale niekedy pocas dna sa mi na par minut stane, ze veci stracaju svoj treti rozmer, ze su len dvojrozmerne, zmensene, ze nemozem chytit nejaky predmet, pretoze si nie som ista ci tam skutocne je. Odkedy mi zacali tieto veci, stale premyslam nad tym, ci svet nie je skutocne taky ako ho vidim a ci som ho doteraz nevidela zle.

Vnimanie sveta, priestoru, času, nás samých je subjektívne, to je dávno známa vec. Čo z toho poznania pre Vás vyplýva?

Neviem ci spravne rozumiem vasej otazke. V poslednom case sa mi dost casto stava, ze prestavam rozumiet aj jednoduchym otazkam.
Ja sa nebranim tomu ako svet vidia ostatny, ved aj ja ho vacsinu casu vidim tak ako oni. Teraz mam ale ten dar vidiet ho inak. Som si ista, ze teraz ho vidim spravne, pretoze veci proste nemozu viserat tak dokonalo, ked mam tie stavy veci zrazu nie su dokonale tak ako nikto z ludi nevyzera dokonalo tak by ani veci nemali vyzerat dokonalo. Blizky sa mi ale snazia nahovorit, ze moje videnie a moj postoj k tomu nie je zdravy a ja s tym nechcem ist k svojej psychiatricke pretoze sa bojim, ze ani ona ma nepochopi.
Co si o tom myslite? Myslite, ze to naozaj nie je zdrave a ze je to zaciatok nejak choroby?

Odpovedala ste presne na to, na co som sa mozno trochu nejasne spytal. Ak si bllizki na vas vsimli nejake zmeny, ktore ich znepokojuju, je dobre dat na ich nazor a za psychiatrickou ist. Nie je problem vnimat svet inak, kazdy ho nejako vnimame. Problemom vsak moze byt, ak v tomto svojom vnimani stracame.... ak uvazujeme o nom prilis, vyvolava v nas pocity zmatku, nevieme sa sustredit na ine, stracame kontakt ludmi okolo atď. Naberte odvahu a chodte za lekarkou, mozno Vam porozumie a potvrdi Vas, mozno pomoze, aby ste sa vo svojom vnimani tolko nestracala.Drzim palce.

Je to nechutné ako ste slečne podsunuli, že nie je v poriadku. Podľa môjho názoru netreba ľudí, ktorí sú inteligentnejší než ich okolie a pokrokoví, dopovať liekmi, jediné čo slečna potrebuje, je zmeniť prostredie a nájsť si inteligentnejších ľudí. Potom ju budú baviť aj rôzne činnosti. Takto je len otrávená z polointeligentov, ktorí sú k nej do tváre milí, ale v skutočnosti ju nenávidia, lebo vedia, že sa jej nemôžu vyrovnať. Jediný problém tejto slečny je, že ešte nevie, čo bude robiť ďalej. Dúfam, že si niečo nájde a nijaký blbec ju nezmanipuluje a neodradí. Ľudia, ktorí sú takto "iní" dokážu spravidla veľké veci.

S odstupom troch rokov som precital svoju odpoved a som z nej tiez prekvapeny. Ist k psychiatrovi bolo prilis "silne" odporucanie. Ak niekam, skor k psychologovi... zorientovat sa v tom a hladat odpovede, co a preco sa takto deje. Preco sa svet subjektivne nahle zmenil.

ty nie si normalna ....ale nemyslim si ze byt normalnym je dobre...podla mna je to chore...vsak vsetci vieme ako je na tom vacsina ludi...neuprimny a nechapajuci....nehovorim ze som stelesnena uprimnost...to bohuzial nie...napr nasi nevedia ako ja vnimam svet...nechem skoncit u psychologa...myslim ze sme si aspon trochu podobni...sice nevidim veci okolo seba nejako inak ale tiez si myslim ze svet je nudny a nezmyselny...ale preco to ludia nedokazu pochopit ze clovek moze vidiet svet aj inak oni...ja ho vidim ako by sme boli otroci...chapes...musis ist do skoly musis ist do roboty musis to musis ono...neviem ci je nas pohlad uplne zdravy ale urcite zdravsi ako pohlad vacsiny...napr ja necitim hnev a potom radost....ja citim uzskost a potom radost...chem byt stastny cely cas....chcem vsetko hodit za hlavu ale akokolvek sa snazim nieco vo vnutri sa zrazu zapne...opytamsa ta...myslela si uz aj na samovrazdu? cisto informacne...