Stránka 1 z 1

citim sa stratena

OdoslaťOdoslané: Št Dec 27, 2018 11:42 am
od Tanita
dobry den, neviem na koho sa obratit. mozno viem (psycholog, psychiater) ale tam sa bojim ist. stale ma nieco brzdi. napr. ze si pomyslia, ze si vymyslam, ze moje problemy nic neznamenaju, ze je to len v mojej hlave. ano takto sa stavia kazdy komu som o tom povedala. ze mam zmenit myslenie. a tie mudre kecy mi nrpomahaju.
takze k veci. od malicka som bola ticha a utiahnuta. mala som jednu kamaratku v skolke. s nou sa kamaratim do dnes. okrem nej som mala este jednu kamaratku ale to bolo o nicom. a dnes sa ani nezdravime. v skole som dokazala byt ticho cely cas. s nikym som sa nebavila. len ak sa ma niekto nieco spytal, odpovedala som. skola bola pre mna utrpenim. v skole sa mi smiali, ze som stale ticho. nedokazala som sa tam ani najest tak som bola vacsinou hladna. raz som isla do skoly, vyucovanie uz zacalo. bala som sa vojst do triedy lebo som meskala. zasla som dole do starej satne kde nikto nebol a tam som bola cely den sama.
mam 27 rokov, nemam pracu nedokazem si ju najst tiez si nedokazem predstavit co by som tak mohla robit. bojim sa ludi poziadat o pracu akoukolvek formou pretoze sa bojim ze ma odmietnu, to ze nepracujem ma na mna velmi zly dopad, citim sa na obtiaz zbytocna a na nic. byvam s rodicmi.
od ukoncenia SŠ som sa izolovala, nedokazem si najst pracu ani nijaky vztah a mam strach z ludi. citim sa osamela, nikdy som nezazila lasku.
poslednou dobou citim stavy uzkosti, hnevu, beznadeje. mam velke vykyvy nalad, raz som stastna smejem sa, myslim si ze dokazem vsetko, mavam hlavu plnu napadov, chcem nieco tvorit, robim neuvazene rozhodnutia. inokedy upadam na uplne dno, kricim od zurivosti. naposledy to vyhrotilo do takeho stavu ze som sa zacala udierat do hlavy a tahat si vlasy. potom sa za to velmi hanbim (nastastie ma pri tom nikto nevidel) potom som velmi smutna moja existencia nema zmysel a jedine riesenie na unik z problemov vidim smrt. chcem vtedy zomriet, myslim ze by sa odo mna vsetkym ulavilo ked sa upokojim nechcem umriet naozaj to len vtedy v tej chvili. depresivnu naladu mavam velmi casto. nic ma nebavi, nejavim zaujem o veci ktore ma kedysi zaujimali. nic nema zmysel.
som uz zufala a stratena. v hlave mavam nezastavitelny tok myslienok pocujem naraz nejaku piesen do yoho moje myslienky .. becer zaspim bez problemov ale budim sa uprostred noci cize bezne spim tak 4 hodiny..je to velmi vycerpavajuce.
poradi mi niekto co mam robit?

Re: citim sa stratena

OdoslaťOdoslané: Pi Dec 28, 2018 6:04 am
od Therock12345
Ahoj mam tiez podobne problemi ak by si chcela mozme sa otom porospravat kludne mi napis dakujem