Smútok, depresia, hnev, bezradnosť,...., šťastie ?
Odoslané: Ut Apr 29, 2014 10:41 pmAhojte, V 15tich sa mi zastrelil krstný otec, položilo ma to do takého smútku, že priateľ s ktorým som bola ma opustil, pretože to so mnou psychicky nezvládal.Strašne dlho som sa trápila až som zašla ku psychiatričke aby mi predpísala nejaké antidepresíva. Pár mesiacov nato som sa predávkovala tabletkami, vôbec som nemala strach zo smrti, bola som tak sklamaná,smutná, nevidela som žiadnu budúcnosť. Rodičia ma dali na psychiatriu, práve vtedy keď som ich najviac potrebovala. Od vtedy už prešlo pár rokov a chvála Bohu že som tu, ale tá samovražda krstného bolí stále rovnako. Už roky premýšľam o tom, prečo to urobil a vždy keď si nato spomeniem dokážem plakať hodiny. Moji rodičia sú fajn a vždy mi dali všetko ale vo viacerých záležitostiach ma nepodporili a doteraz si u nich neviem vybojovať rešpekt. Pred pol rokom mi babička ochorela na rakovinu, Toto bola moja najhoršia predstava .. že by babičke niečo bolo, pretože to je najlepšia na svete 
Starám sa o ňu najviac ako viem, som s ňou 24 hodín denne a nerobím nič iné, babke je čím ďalej tým horšie, stále len jojká pretože ju všetko bolí a mňa to veľmi trápi a som z toho aj ja celá nesvoja ...V poslednom čase keď sa s niekým rozprávam neviem byť už ani milá, všetko ma hnevá a vytáča....Jediné čo mi pomáha je môj priateľ, problém je v tom že aj v jeho rodine sú vážne chorí a nerobíme nič len beháme po doktoroch a všade samé choroby, sme z toho obaja deprimovaní a máme to ťažké.Niekedy sa pýtam sama seba : Máme zlú karmu? ... Skončí to niekedy šťastne?... Aká bude naša budúcnosť? Má toto všetko vôbec zmysel ?
Starám sa o ňu najviac ako viem, som s ňou 24 hodín denne a nerobím nič iné, babke je čím ďalej tým horšie, stále len jojká pretože ju všetko bolí a mňa to veľmi trápi a som z toho aj ja celá nesvoja ...V poslednom čase keď sa s niekým rozprávam neviem byť už ani milá, všetko ma hnevá a vytáča....Jediné čo mi pomáha je môj priateľ, problém je v tom že aj v jeho rodine sú vážne chorí a nerobíme nič len beháme po doktoroch a všade samé choroby, sme z toho obaja deprimovaní a máme to ťažké.Niekedy sa pýtam sama seba : Máme zlú karmu? ... Skončí to niekedy šťastne?... Aká bude naša budúcnosť? Má toto všetko vôbec zmysel ?