Vzťah medzi partnerovými deťmi a tehotnou priateľkou

[Monika]

Dobrý deň,

Píšem Vám preto, nakoľko by som potrebovala od Vás skutočne rozumnú radu. Mám 27 rokov a priateľ 45, s ktorým som sa zoznámila cca pred dvomi rokmi. V tom čase, keď sme boli ešte len priatelia, bol môj priateľ tč. v rozvodovom konaní a o 5-6 mesiacov neskôr sme začali spolu žiť. Z jeho manželstva pochádzajú dve deti, syn-11r. a dcéra 16r. Celé toto rozvodové konanie trvalo dva roky, ktoré boli pre nás veľmi ťažké a psychicky náročné. Spočiatku som si s deťmi rozumela veľmi dobre, spolu sme sa učili, mali spoločné zážitky a pod. Avšak najväčší problém bol v tom, že ich matka začala proti mne štvať, nakoľko sa nevedela zmieriť s tým, že deti ma majú rady a rozumiem si s nimi. Začala ich štvať a manipulovať aj voči otcovi, tým pádom docielila u detí syndróm zavrhnutého rodiča. Môžem kľudne povedať, že môj partner je skutočne vzorným a starostlivým otcom týchto detí a nikdy som sa nestretla naozaj s podobným prístupom a starostlivosťou o deti ako má môj partner. Počas rozvodového konania i po rozvode nás oboch partnerova exmanželka všade ohovára, hovorí nepravdy, osočuje nás, a my sa pritom stále musíme vyvyňovať. Tieto hrozné veci robí i pred deťmi, aby nás vykreslila v tom najhoršom svetle, všetko otáča proti nám a pod. No, skrátka hrôza. Súd deti pridelil do starostlivosti matky a navštevujú nás každý druhý víkend. Medzitým som s partnerom otehotnela a obaja sme skutočne veľmi šťastný, nakoľko je to naše vytúžené bábätko. Momentálne som už v ôsmom mesiaci, no i napriek tomu, že by som mala prežívať radosť i s partnerovými deťmi povedať nemôžem. Tie deti sú matkou tak zmanipulované, že obe deti majú negatívny postoj voči mne a ešte nenarodenej dcérke. A tu spočíva moja otázka. Poraďte mi, prosím, ako mám reagovať, keď mi partnerov syn, napr. povie, citujem : "moje veľké brucho je odporné", že sa na to nemôže pozerať a pod. slová. Partnerova dcéra reaguje podobne a povedala, že sa "nechce deliť s ďalším dedičom a že ju oberáme o to, čo by malo patriť jej" a mnoho iných škaredých slov, ktoré ma veľmi bolia. Skutočne som týmto deťom nikdy neublížila, práve naopak, vždy som sa snažila, aby boli spokojné keď boli u nás. Keby mali rozumnú matku, verím, že by bolo všetko iné. Ako im mám rozumne vysvetliť príchod dcérky na svet? A ako mám reagovať na ich negatívne narážky voči malej? Verím, že mi rozumne poradíte a pochopíte moju neľahkú pozíciu v takejto rodine. Za odpoveď ďakujem a želám pekný deň. S pozdravom Monika.

[Vopo14]

Zdravím ťa Monika...

Ešte som dodnes nezistil, ako táto stránka resp. fórum funguje. Či majiteľ stránky ( psychológ ) aj Vám ľuďom odpovedá prostredníctvom správy alebo to tu ani nesleduje... Každopádne k tvojmu problému... Je ťažko hneď oboch si "udobriť" vysvetliť im, že ich mama je fúria (prepáč za výraz). Nakoľko dcéra je staršia, snáď rozumnejšia, tak by mala byť pre brata vzorom resp. rešpektovanou osobou. Takže automaticky musíš začať od nej a syna odstrčiť na druhú koľaj nakoľko nemá ešte dosť rokov na dôležitejší (inteligentnejší) rozhovor. Dcére vysvetliť, že si jej nikdy neublížila a ani jej nijako nechceš ublížiť a pripomeň jej ako ste si v začiatkoch dobre vychádzali... jednoducho hraj to na psychiku. (Prepáč, ťažko sa mi na "klávesnici" hľadajú správne slová). Rozprávaj sa s ňou v klude medzi štyrmi očami a stále dookola skúšaj si s nimi upevňovať vzťah. Buď jednoducho na nich milá aj keď oni budú protivný. Dcéra keď má 16, tak ju poprípade zober na "kávu" kde sa môžete porozprávať len vy dve. Len na ňu s tou kávou netlač Jednoducho jej to navrhni kamarátsky. Každopádne pri rozhovor buď milá, nenechaj sa rozhodiť, vysvetľuj... Keď dostaneš dcéru na svoju stranu, máš vyhraté. Syn sa aj keď neskôr ale zvezie s ňou. Možno som to tu rozpísal ako dement, ale snáď pochopíš čo som myslel. Ouu a neštvi ich proti matke, mohlo by sa to obrátiť.

P.S.: Tým odstrčením syna na druhú koľaj som nemyslel, že si ho nemáš všímať alebo vyprávať sa s ním, len jednoducho tie dôležitejšie rozhovory veď s cérou

Veľa šťastia, snáď som ti trošku pomohol