beznadej

[cinema]

Mám 23 rokov, a niekedy sa cítim osamelo a nechcene.mám manžela ktorý je schopný dať mi aj modré z neba a je úžasný ,miluje ma a ja jeho. Mala som veľmi problémové detstvo, moji rodičia boli ako sialenci veľakrát sa naháňali s nožmi po byte a ja som toho bola svedkom.dokonca som uz bola naucena nespat ale čakať kedy sa znovu začnú hádať a kto sa skôr dostane k niečomu čim môže ublížiť tomu druhému.uz sú niekolko rokov rozvedený,našťastie.ale po tých rokoch si uvedomujem že.môj otec nebol jediný na vine a dnes to beriem inak.ide o to že.máme s manželom deti a milujeme ich ale mám pocit že nevladzem.manžel mi pomáha či uz s varenim,upratovanim,starostlivosťou o deti prosto.zo.všetkým.len sa cítim ako take piate koleso na voze.som smutná. Neviem čo s tým.manželovi to radsej nehovorím aby som mu tým neublizila,nechcem aby bol smutný z toho.To sa radšej potajme vyplacem do vankúša.aj ked my slzy uz došli.poraďte čo mám robiť?

[kikaaa]

No predsa povedať o tom manželovi Podľa všetkého sa milujete navzájom preto myslím, že aj keby zosmutnel tak Vám pomôže Keď to budete v sebe dusiť bude to len horšie