bulimia

[megan]

Dobrý večer, mam bulimiu a predchadzala k tomu anorexia. teda mozno stale este mam aj mentalnu anorexiu. Ked nejem tak mi to nechyba ale ked začnem tak neviem kedy mam dosť. az ma boli brucho, mam pocit viny, nenavidim sa a niekedy aj zvraciam no nie často, samozrejme ze neznašam svoje telo. tiež sa o tom nemám s kým porozpravat lebo sa hambim.a nikto to nevie.
hladala som uz aj psychologicku pomoc ale zial v mojom okoli sa asi nič take nenachadza lebo ludia to tu odsudzujú.ak o niekom viete na orave tak mi prosim poslite kontakt.
mohli by ste mi prosim poradit ako by som mohla začat s tým bojovat lebo uz sa snazim 4 mesiace ale je to silnejsie ako ja. a chcem s tým nieco robiť chcem s tym prestat vidim ako ma to ničí, jeden den uz jem normálne a na druhy den ked na 10 minút zostanem sama doma tak vyjem celu chladnicku.vopred dakujem za odpoved

[Silvia]

Ahoj Megan

Skús si vsimnut co predchadza tomu prejedaniu.....vsimni si co citis skus sa nad tym zamysliet.....skus sa sama seba opytat ci si naozaj hladna ked ides jest......toto je vazne a netreba to podcenovat.....kedze si pisala ze vracias iba obcas da sa to pekne stopnut....ja sama som s tym mala problem...ano tiez to bolo "len" sem tam ale vedela som ze to nie je ok a uvedomovala som si ze to treba stopnut kym to neprepukne do horsieho stadia. Skus pozriet na nete ci v okoli nie je nejaky psycholog.....mozem iba odporucit.....myslim ze by ti mohol pomoct....pochopit....kludne mozes aj mne napisat ak budes chciet....nie som psycholog ale myslim si ze uz len to ze to niekomu povies(napises)...to ze si nebudes svoje pocity nechavat pre seba....ti pomoze. Drzim palce

Silvia

[janka104]

dievcata ak mozte prosim poradte mi...mojpriatel mi raz povedal ze si vsimol ze casto zvraciam a ja som si to vtedy uvedomila... on o tom nevie ale ja zvraciam tak 1 vacsinou 2 az 4 krat denne vlastne podla toho kolko krat jem... ranajky (1 rozok s vela zeleninou) nevyvraciam skoro nikdy ale ostatne ked sa najem ide von.... najhorsie je ze nie samo od seba ... vzdy na seba nadavam ze to nemam robit... ale ked ja sa najesena necitim dobre ale viem ze musim jest...nejem ani vela.. len malokedy... ale aj ked si dam napr. 5-7 pyrohy hned musia ist von.. co mam robit? Priatel ma poziva na vecere do restauracii a ja to nemozem prijat lebo po 16tej uz nemozem nic zjest lebo mi je zle... tak uz ma zacal pozivat na obedy.... ale ja viem ze aj tak tam zjem sice vsetko alebo hoci len polovicu hned ako sa vratime domov pojdem na WC a... snazim sa to ovladat a viem zez sa to da ..ale ja nechcem byt najedena ani hladna tak co tak co mam robit?

[Kanadanka]

Ahojte!
Mám presne ten isty problem ako vy kočky...neviem to ovladat, dokonca s priatelom planujeme babatko a myslela som si, ze ma tato tuzba po babatku dokaze stopnut v zvracani...no drzi ma to den,dva...a potom to stale skonci rovnako...bojim sa o tom rozpravat,lebo kazdy to vidi ako nieco strasne...hned by ma supli niekde na psychiatriu...ale ja viem, ze niesom sibnuta...ale...cely zivot som bola strasne tucna...a konecne sa mi podarilo schudnut a mam strach ze priberiem s5 a ja uz nikdy viac nechcem byt tucna...uz nikdy nechcem pocut od rodicov ci priatelov, ze by som mala schudnut...lebo teraz to uz nepotrebujem...ale neviem co robit...neviem...mam strach, ze ak s tym neprestanem, nikdy viac uz nebudem moct mat deti...bojim sa, ze si tym velmi ublizim...prosim poradte niekto, co mam robit...viem, ze vela ludi si povie, ze proste nemam zvracat...ale..ono to vobec nieje take jednoduche ako sa moze zdat..Vam dievcata drzim strasne palce aby ste sa z toho dostali...

[nikuška]

Ahojte baby....tiež by som potrebovala poradiť mám bulímiu, ktorá sa začala najprv anorexiou.Uplne ma to ubíja a vyčerpáva.Cez týžden sa ako tak držím lebo som na internáte, nejem veľa ale ako náhle prídem domov vyjem celú chladničku a ešte si idem kúpiť do obchodu.Nastanú strašné výčitky a ja sa idem vyvracať, mám neskutočné bolesti žalúdka lebo si musím naňho tlačiť a pomaly sa idem udusiť.Zvraciam 3x do dna a celý víkend každý víkend. Prosím pomôžte mi lebo už neviem ako ďalej, stále rozmýšľam ako tomu predchádzať ale už nevládzem.Ďakujem

[Jajuska]

Anorexia ?

Dobrý ďeň volám sa Jajuška mam 13 rokou a mam problém s jedlom pred dvoma 3 mesiacmi som nejdela tri týždne vážila som 58 kíl schudla som na 46 kíl ale pre ˇmna je to ešte stále veľa keď niečo zjem mám víčitki svedomia a nutkanie zvraciať chodievam zvraciať keď som to vravela mame že mam víčitki svedomia nič si stoho nerobila prosím pomožťe mi :'( už neviem čo mam robiť chcela som sa spíťat či mi nešlo o anorexiu?

[Braus]

Prvý krok už ste spravili. Napísali o probléme, či už pre pocit samoty alebo túžby porozumenia. To značí že si uvedomujete závažnosť nesprávnych stravovacích návykov. Anorexia a Bulímia sa môžu chápať aj ako istá manifestácia seba-poškodzovania, spôsob akým sa potrestať. Osoby trpiace PPP väčšinou majú deficit v citovej oblasti, stretli sa s ponižovaním kvôli hmotnosti alebo sú vystavované nátlaku perfekcionizmu. Druhý krok je otvoriť sa. Cesta k ľuďom pomáha nájsť aj tú vlastnú k svojmu vnútru. Predovšetkým ženy s Anorexiu a Bulímiu majú i partnerov ktorým buď taja skutočnosť o ich poruche stravovania alebo naďalej pomoc odmietajú, podvedome dominuje aspekt že si pomoc nezaslúžia. Môžu to indikovať iné psychické problémy, citove nezrovnalosti. Partner pochybí najmä v prístupe večného nátlaku kedy trpiaca čiastočne reaguje pozitívne v prejavený záujem, naopak si začne vynucovať práve tento záujem pokračovaním vo svojich zlých návykoch . Blízka osoba môže ponúknuť útechu, pocit docenenia. Pri ľútosti ma dotyčná osoba tendenciu vsugerovať si potrebu ľútostí od iných a dožadovať sa jej svojím správaním čo vedie opäť k pocitu menejcennosti - k trestaniu,odopieraniu. Tretí krok je rozhodnutie. Nie sú lieky, nie je liečba, je iba vôľa či sa rozhodnete prestať aj popri tom čo pochybíte, čo tomu znova prepadnete a či s aj tak zodvihnete a chcete prestať aj vtedy keď zistíte že je zle a viete že nechcete takto skončiť a pomaly zomierať. Anorexia a Bulímia nie je choroba ale stav mysle čo núti myslieť si že inak to nejde. Ide, iba ťažšie.

[Hana7]

Ahojte! Mam 29r. Trpim bulimiou od cca 19r. Momentalne vraciam 1x do tyzdna,ale byvalo to castejsie. Mam obavy ze sa bulimie nezbavim. Nedokazem ovladat svoje pocity nervozity a napatia. Neviem ich riesit. Pred asi dvomi rokmi mi pomohol priatel a zobral ma k psychologicke. Drzala som sa asi pol roka,max.rok a potom to znovu zacalo. Teraz sa mu uz bojim priznat ze je to znovu naspat. Bojim sa ze ho sklamem. A sama som slaba proti bulimii. Nikto iny o tom nevie,len moj priatel. A momentalne ani on netusi ze som znovu v tom. Psychologicke poradne v nasom okoli nie su velmi zamerane na takyto problem. Rozmyslam ci mam zajst k obvodnej lekarke,ale stale mam zabrany...Poradite mi prosim niekto? Dakujem, Hana.