nevládzem žiť

[kikaaa]

Mám problém. Už nedokážem byť šťastná. Stále som smutná a trápim sa pre hocičo. Niekedy sa len tak rozplačem. Rozmýšlala som nad samovraždou. Zistila som že sa nebojím smrti. A už nemám chuť žiť. Z vnútra ma toto zožiera no navonok sa javím ako veselý človek. Rada každému pomôžem a nikomu nehovorím o svojich problémoch. Viem že by to nikto nebral vážne. Ale nezabijem sa. Ublížila by som tým svojej rodine... Pred časom som začala s niekým chodiť. No rozišla som sa sním lebo nemám chuť ani silu s niekým chodiť. Nemám chuť na nič. Určite sa nezačnem rezať viem že by to len zhoršilo. Cítim sa tak prázdna. Prosím pomôžte mi. Ja už nevládzem len tak chodiť v smútku. Chcem byť zase šťastná. Doma to tiež nemám najlepšie. To zbytočne rozoberať nebudem. Ja nevládzem. Nedokážem to nikomu povedať.... Ale jedna vec ma robí šťastnou. Cítim úžasný pocit keď niekomu pomôžem. Keď mi niekto povie že som ho rozveselila tak sa cítam tak dobre :3 Ale inak cítim len úzkosť. Neviem čo mi je ani prečo som tak smutná. Teraz som to zo seba prvý krát dostala a dúfam že mi niekto aspoň trochu poradí... Mám v hlave strašný zmätok.

[Kristina]

Teraz akoby si mi úplne hovorila z duše. Cítim sa veľmi podobne ako ty. Tiež často rozmýšľam nad samovraždou a nad tým, či má môj život zmysel. Neviem byť dlhodobo šťastná. Cítim sa sama aj keď som obklopená ľuďmi. A niekedy mi dokonca vadí byť medzi ľuďmi a vyhľadávam svoj tichý pokoj, aby som mohla premýšľať. Tiež mi prináša šťastie niekomu pomáhať. Keď vidím, že niekomu dokážem vyčariť na tvári úsmev a urobiť ho šťastným. Občas mám pocit, že tak rada pomáham preto, lebo si myslím, že keď prídem nato, ako pomôcť druhým, prídem i nato ako pomôcť sebe. Povedala som si, že dám životu ešte šancu. Skús to aj ty. Viem, že je to niekedy ťažké. určite máš chvíle, kedy sa cítiš prázdna a zúfalá, že tu pre teba neexistuje šťastie. Že pre teba na tomto svete nie je nič. Určite by sa našlo veľa ľudí, ktorí cítia to isté. A taktiež sa určite nájde veľa ľudí, ktorým na tebe záleží a ktorí by nechceli, aby si odišla z tohto sveta. A určite by si ich nechcela raniť. Hovoríš, že už nedokážeš byť šťastná. I ja mávam ten pocit. Riešim to tak, že skúsim všetko vypustiť z hlavy a radovať sa z úplných maličkostí. Z malej žltej púpavy v tráve, zo slnečného dňa, skúšam sa pozrieť na svet z tej krajšej stránky. Viem, že taká radosť je len chvíľková ale všetky pocity sú pominuteľné. Ide o to, či chceš, aby sa ku tebe vracali. Je ľahké poddať sa depresii a upadnúť do nej. Často krát nie je síl s ňou bojovať. Ja už som s ňou prestala bojovať úplne. Skúšam ju ignorovať a skúšam sa rozptyľovať nejakými činnosťami, aby som nemyslela na zlé veci. Skús si aj ty nájsť nejaký koníček, aktivity, čo ťa rozptýlia. Síce v takom stave smútku človek nemá na nič chuť a nevie, čo vôbec chce. Cíti sa stratený. Preto som prestala rozmýšľať nad tým, čo chcem. Proste skúšam robiť veci, beriem príležitosti, ktoré sa naskytnú. A ak mi prinesú dobrý pocit, pokračujem v nich ak zistím, že to nie je pre mňa, aspoň viem, čo nechcem, keď už neviem, čo chcem. Treba sa len nadýchnuť a skúšať objavovať nové rozmery a stránky života . Držím ti palce, nech si šťastná a nech nájdeš svoju cestu a nech už sa netrápiš. Neviem ti dať žiadnu konkrétnu radu, ani recept na šťastie. Ale snáď som ti aspoň trocha pomohla

[Atea]

Ahoj Úplne ti rozumiem. Som na tom tiež úplne rovnako. Mne veľmi pomáha, keď tie pocity neignorujem ale s niekým sa o nich porozprávam, alebo sa ,,rozprávam s tými pocitmy,,... Ak by si sa chcela porozprávať, tak mi napíš na email: virgie689@gmail.com ...mohli by sme sa porozprávať keď nám bude najhoršie. Lebo viem aké je to ťažké aby nás pochopili ľudia, ktorí sú šťastní a nikdy nič také ako depresia nezažili.