od Jara Bruchata » Ut Máj 28, 2013 9:19 pm
Ahoj,myslim, že tvoja mama má syndróm zhromažďovania vecí. Má to aj odborný názov, ale som ho zabudla. Mám kama rátku, ktorá žije s týmto problémom. Tiež býva v garsónke , donedávna s dcérou. tiež bez otca. začala zhromažďovať keď mala dcéra asi 10 rokov. Dnes je dcéra dospelá, pracuje a zobrala si hypoteku na vlastnú garsonku. S mamou takto zila v byte, kde sa nedalo ani pohnut, koli podonasanym veciam, haraburdam, papierom, kelimkom, handram a neviem ešte čomu 16 rokov. Tiež mala na to velke nervy, ale s mamou su kamaratky. mama este k tomu musela ist na invalidny dochodok, lebo nezvladala koli psychickym problemom pracovat. Lieky jej na tu zberacsku chorobu nepomahali. Ja som s nou o tom vela krat hovorila, prehovarala, aby to vypratala, ponukala som pomoc osobnu, financnu, nic nepomahalo. So slzami v ociach mi hovorila, ze ona si uvedomuje, ze tym aj zbabrala, zivot dcere, lebo si nikdy nemohla doviest domov ziadnu kamaratku, ani opravar nemohol prist, lebo byt bol katastrofa, vedela, ze dcera tym trpi, ale strasne lipla na kazdej haraburde, ktoru domov priniesla. Skusali sme spolu rozmyslat, ze kde sa ta choroba vzala. Mozno to suviselo s jej tazkym zivotom, ze otec dcery sa na nich vykaslal, ani podporu u vlastnych rodicov nemala, bola financne na dne, isla do invalidity a vravela, ze tie veci ked doniesla domov, ze ju to ukludnovalo, mysli si doteraz , že všetko sa jej raz zíde a ze to je jedina istota co ma. inak je to velmi mudra a milá pani, má velké pochopenie pre ludí. Ale s týmto si nevie pomoct a zije tak dalej.
Ja by som tiez nenapadne vyhadzovala haraburdy, viem, ze ani moja kamoska uz ani nevie, kde co ma. Ale ked jej dcera povedala, ze to vyhodi, tak bol ohen na streche. takze nenápadne. A na mamu sa nehnevaj moc, asi za to nemoze. Su aj horsie veci v zivote.....Ahoj