Neviem ako ďalej

[Micus]

Mám 16 rokov a dva roky stáleho partnera ktorý má teraz 22. Sme spolu šťastný milujeme sa a vzájomne dopĺňame ale posledného pol roka to začalo vadiť mojej mame ktorá mi robí peklo zo života. Raz sa sním stretávať môžem raz ho prezýva. Lenže asi pred mesiacom to začalo byť hrozné. Začnem od začiatku... mám 2 a pol ročnú sestričku o ktorú sa musím starať stále ja či keď prídem zo školy či keď je víkend. Aj môj prospech sa rapídne zhoršil lebo nemám čas a potom už ani chuť a náladu na učenie a ona to dáva za vinu jemu aj keď to tak nieje pretože na strednej škole som v ďaka nemu lebo ma doučoval aj na monitor. A za tento škol. rok sme sa stretávali 2-3krát cez týždeň a zo školou mi pomáhal keď mohol. Pred vyše mesiacom keď sa dozvedela že prepadám začala robiť nepekné scény... Najprv sa mi vyhrážala že sa sním nebudem už stretávať potom že všetky peniaze čo si zarobím cez leto mi vezme a na koniec ma zbila najprv oplieskala hlavu o dvere a potom mi skákala po hlave a kopala (ja-45kg ona 90-Kg). Na druhý deň som odišla ku starkým. TÝ ma podržali a snažili sa aby som ostala u nich za dva týždne u nich som si opravila všetky známky na 3 a 2-na4. Po dvoch týždňoch si prišla po mňa znova začalo peklo...pol týždňa sa tvárila že tu niesom a po vysvedčení začala znova vyvádzať....Dôvod: peniaze z brigády som si dala posielať na účet priateľovi keďže sa mi vyhrážala že mi ich zoberie....Opäť ma zbila a držala doma nikde ma nechcela pustiť a aj do roboty šla somnou doma som musela počúvať sprosté urážky a vyhrážky ako na moju tak aj na priateľovú adresu že ho dá zabiť že len nech sa jej úkaže na oči alebo priblíži ku našej bytovke že ja som len obyčajná ku.... V ten víkend mi zomrel starký a jediný kto ma podržal a snažil sa stáť pri mne aj na priek maminmu zákazu bol On. Stihla už aj starkej narozprávať samé nezmysli o tom aký vlastne On je... Ja neviem čo mám ďalej robiť ja to doma už dlhšie nevydržím prosím poraďte mi čo mám robiť veľa vecí som zabudla napísať určiteale to najhlavnejšie som napísala... a ešte mamin priateľ s ktorým má tú 2ročnú sestru (tú nadovšetko milujem) a za chvíľu sa narodí ďalšie (v 2izbovom byte nás bude teda 6 ) on sa ku mne správa hrozne keď tu nieje mama strúha kamaráta a keď je tak sa pridáva na jej stranu alebo skôr ju ešte aj hucká proti mne. Prosím pomoc

[honest4]

Ahoj,nezávidím Ti,pretože sa isto nachádzaš v náročnej situacii..tvoja mamina asi potrebovala nájsť príčinu,ktorou by odovodnila to,že sa Ti zhoršili výsledky v škole,že prepadáš a nenašla iný dovod ako tvojho priateľa..preto to všetko dala za vinu jemu..Lenže nerozumie,ako Ťa trápi tým,že Ťa držala doma zavretú,nespustila Ťa z očí,dokonca Ťa bila a slovami zdeptávala..atď..Ju jednoducho škrie,že už niesi to jej malé dievčatko-poslušné a závislé od nej,ale že už máš nejakú dobu priateľa,ktorý tráviš vačšinu času a ona už nieje prvoradá..pritom si neuvedomuje,že podpora rodiča-hlavne zo strany matky je jedna z najdoležitejších vecí..Istý podiel natom,ako sa ku tebe správa može mať aj jej priateľ..Z toho,čo si napísala som pochopila,že mama je rozvedená a tvoja mama sa z časti nedokáže zmieriť s tým,že ty si našla lásku tak náhle,zatiaľ čo ona prišla o tvojho otca a musela si nájsť náhradu-jej terajšieho priateľa..Je s ním šťastná?..pretože všetko nasvedčuje tomu,že jej vzťah s ním nieje bezchybný,inak by sa k tebe správala trošku inak,,lebo šťastní a zamilovaní ľudia neriešia problémy tak ako tvoja mama-bitkami a negatívnymi slovami..
Najjednoduchšia cesta pre teba by bola porozprávať sa s mamou..Povedať jej,ako veľmi by si si priala,aby ste mali harmonickú rodinu a začali ste odznova..Možno aj príchod nového dieťatka-ako si spomínala vás naštartuje odznova a ľahšie si k sebe nájdete cestu..Povedz mame,ako Ti záleží na priateľovi,že nech si všíma aj jeho dobré známky-ako Ti pomáhal učiť sa a aj s monitorom..povedz jej,že nielen on je tvojou súčasťou života,že ona je rovnako doležitá v tvojom živote a chceš s ňou mať dobrý vzťah..Keď si nájdeš cestu k nej,bude to ľahšie aj s jej priateľom,s tým si časom budeš rozumieť tiež..Viem,že to nieje ľahké ísť za mamou a povedať jej to čo máš na srdci..no musíš sa prekonať a porozprávať sa s ňou..isto to aj ju trápi,ale možno čaká,kým spravíš prvý krok ty..nemáš čo stratiť a ak má tvoja mama v sebe co i len trošku citu,pochopí Ťa a uvidíš,že to pojde..Držím Ti palce,určite mi daj vedieť,ako to dopadlo ..